×

Χρησιμοποιούμε cookies για να βελτιώσουμε τη λειτουργία του LingQ. Επισκέπτοντας τον ιστότοπο, συμφωνείς στην πολιτική για τα cookies.

image

Prejavy prezidenta Andreja Kisku (most translated to English), 2018-06-13 Prezidentova správa o stave republiky: Potrebujeme právny štát (2)

2018-06-13 Prezidentova správa o stave republiky: Potrebujeme právny štát (2)

V rozvinutých európskych krajinách to bolo 12 percent. Na školstvo, vedu a výskumu Slovensko použilo necelú desatinu verejných investícií, v zahraničí to bolo dvojnásobne viac. Informácie o využívaní eurofondov na vzdelanie a výskum pritom vzbudzujú pochybnosti, či aj to málo peňazí vytvorilo pozitívnu hodnotu. Polovica verejných investícií na Slovensku smerovala do dopravy. To by nemuselo byť predmetom kritiky, keby dlhodobo nevíťazila megalománia nad zdravým rozumom. Chýba autorita, ktorá by prísne dohliadala na plánovanie a financovanie výstavby. Príkladom je diaľnica okolo Ružomberka. Stavba bola dlho plánovaná a jej dokončenie sa očakávalo vlani v lete. Nestihlo sa to. A je jasné, že diaľnica sa nedokončí ani v tomto, ani v budúcom, ani v roku 2020. Cez mesto a okolité obce bude stále denne prechádzať 20-tisíc áut a tritisíc kamiónov. Namiesto stavania diaľnic tam, kde to dopravné zaťaženie vyžaduje, opájame sa veľkolepými plánmi, ktoré nesplníme možno ani za sto rokov. Podľahli sme ilúzii, že len diaľnice prinesú do regiónov blahobyt a zatiaľ sa po celej krajine rozpadajú cesty nižších tried. Viac než 40 percent ciest prvej, druhej a tretej triedy je v havarijnom alebo nevyhovujúcom stave. Po týchto cestách sa pritom ročne prepraví trikrát viac osôb než po diaľniciach a rýchlostných cestách.

Niet dôležitejšej výzvy, ktorej ako spoločnosť budeme čeliť, než starnutie populácie. Priemerná dĺžka života sa od pádu komunizmu zvýšila o sedem rokov. V nadchádzajúcej dekáde budeme treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou EÚ. Preto je debata o penzijnom systéme na mieste. Žiaľ, preteky, kto ponúkne nižší vek odchodu do dôchodku sú príkladom sporu, ktorému chýba citlivosť, poctivosť aj odvaha. Existujúce viazanie odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia je rozumným a spravodlivým riešením. Garantuje približne rovnaký čas prežitý na dôchodku naprieč generáciami, ktorý dokážeme zvládnuť aj finančne. Ak niektorí chcete — dokonca v ústave — obmedziť vek odchodu do dôchodku, naberte odvahu povedať ľuďom aká bude cena. A povedzte to aj našim deťom, aby vedeli aký balvan im priviažete k nohe. Buď budú dôchodky nižšie, alebo dane vyššie. Tou naozaj dôležitou témou nie je vek odchodu do dôchodku. Skutočnou výzvou je zaistiť seniorom dôstojný život. Nemáme dostatok opatrovateliek ani kapacít na starostlivosť o dlhodobo chorých. Existuje množstvo bariér, ktoré dôchodcov obmedzujú. Pýtam sa, ako chce Slovensko zlepšovať kvalitu života seniorov, keď nebude mať na to peniaze. A nemyslím si, že je dobrý nápad ústavou zviazať ruky každému, kto bude problémy zanedbané súčasnou generáciou politikov riešiť. Predtým, než sa dostanem k záveru, pristavím sa pri pomeroch v poľnohospodárstve a na vidieku. Venovala sa im podstatná časť posledného článku Jána Kuciaka, nasledovali dôležité zistenia od jeho kolegov. Farmári v nich opísali divoké eldorádo pri podnikaní a poberaní dotácií. Roky zanedbávania problémov spôsobili, že štátne orgány zatvárajú oči pred vydieračskými praktikami v regiónoch, tolerujú vyhrážky a fyzické útoky, alebo sa dokonca stavajú na stranu agresorov. Tieto zlyhania štátu majú konkrétne obete. Sú nimi podvedení, zbití farmári, ktorí sa nedovolali svojich práv. Neblahé dôsledky vidíme naprieč regiónmi. Hoci je Slovensko prevažne vidiecka krajina, má nízku zamestnanosť v poľnohospodárstve. Farmy majú v európskom porovnaní veľké rozlohy, ale nízku produktivitu. Napriek pol miliarde eur, ktorá do poľnohospodárstva každoročne smeruje, nie je Slovensko sebestačné pri výrobe potravín. Vidiek nie je ani atraktívnym, ani perspektívnym miestom na život. Situácia v Poľnohospodárskej platobnej agentúre a Slovenskom pozemkovom fonde je taká závažná, že aj generálny prokurátor konštatoval, že štát pri vynucovaní práva zlyháva. K podobným záverom došiel Najvyšší kontrolný úrad. Preto ma prekvapuje, že ani presvedčivé odhalenia nedokázali zmeniť status quo v týchto dvoch inštitúciách. Neviem, či je to ľahostajnosť alebo je to úmysel. Je predsa úlohou štátu obnoviť poriadok, vládu zákona a pomôcť vysporiadať majetkové práva. Na Slovensku je priveľa ľudí, ktorí sa ani po 30 rokoch od zmeny režimu nedostali k vlastným pozemkom. Verejná ochrankyňa práv skonštatovala, že pri súčasnom tempe nebudú reštitučné konania v mnohých okresoch ukončené ani o desať rokov. Pritom riešenia existujú a manažéri pozemkového fondu majú priestor, aby ľuďom pri vysporiadavaní pôdy pomohli. Peniaze na rozvoj vidieka majú smerovať k tým, ktorí chcú produkovať — veľkým farmám aj drobným farmárom — nie k špekulantom. Existuje mnoho nástrojov ako špekulantov odhaliť. Len ich musíme začať využívať. Je načase peniaze použiť správne a zastaviť zväčšujúci sa rozdiel medzi viacerými dynamicky rozvíjajúcimi sa mestami a prevažne stagnujúcim zvyškom krajiny. V roku 1918 sme sa spolu s českým národom prihlásili o vlastnú existenciu postavenú na najmodernejších hodnotách demokratického právneho štátu. V štyridsiatom štvrtom roku sme sa Slovenským národným povstaním vzopreli fašizmu. V roku 1989 sme s kľúčmi v rukách vyprevádzali totalitu a vítali demokraciu a slobodu. Na jar tohto roku, 25 rokov od vzniku nášho štátu, sa mnohí prihlásili k hodnote, pre ktorú sme dlho hľadali vhodné slovo. Desiatky tisíc ľudí nahlas povedali, že okrem samostatného a demokratického si želajú Slovensko, ktoré bude slušné. Teraz je na nás, na politikoch, aby sme urobili rovnakú voľbu. Aby sme zabránili rozkladu spoločnosti v dôsledku nedôvery v štát a schopnosť politikov riešiť problémy. Znamená to okrem iného vrátiť do verejného priestoru poctivú a citlivú diskusiu. Mať odvahu hovoriť korektne a slušne aj o ťažkých témach — o Istanbulskom dohovore, právach menšín, interrupciách, situácii Rómov. Musíme opäť obsadiť priestor, v ktorom sa vďaka pasivite a nevšímavosti politických lídrov rozťahujú fanatici a extrémisti.

Je to aj absencia odvahy, poctivej a citlivej diskusie, ktorá spôsobuje, že predstavy rôznych častí spoločnosti o hodnotách, na ktorých by mala Slovenská republika stáť, sa nezbližujú. Naopak, dramaticky sa vzďaľujú. Lenže bez budovania spoločnej identity rezignujeme na spoločný záujem. Bez súdržnosti a solidarity budeme hľadieť iba na krátkodobé ciele, ktoré neprekvapia, nenadchnú, nikam nás neposunú. A krajina, ktorá sa nevie pohnúť z miesta, je odsúdená na neúspech. Slovensko je hladné po niečom, na čo môže byť hrdé. Nie falošné národovectvo, nie agresívne vymedzovanie sa voči ľuďom inej farby pleti, viery či sexuálnej orientácie. Ak má vzťah ľudí k Slovensku definovať láska a hrdosť, musíme im ponúknuť viac ako peknú prírodu a šikovných športovcov. Potrebujeme spojivo, vďaka ktorému sa príbehy úspešných jednotlivcov stanú príbehom úspešnej krajiny. Opakovane ukazujeme, že spoločným úsilím vieme korigovať chybné rozhodnutia. Proti režimu vojnového slovenského štátu sme zorganizovali povstanie. Porazili sme mečiarizmus, ktorý nás odklonil z cesty na Západ do Európskej únie. Vlani sme vyhnali fašistov z banskobystrickej župy. Niekedy to trvá, ale Slovensko a jeho občania majú dar, ktorý je výsadou demokracie — vôľu i schopnosť napraviť omyly minulosti. Úlohou lídrov je viesť a riešiť problémy. Inšpirovať ľudí a pripraviť krajinu na budúcnosť. Reprezentovať hodnoty, na ktorých štát stojí. Pomáhať tvoriť a udržiavať spoločnú identitu, ktorá môže byť zdrojom hrdosti na Slovenskú republiku. Ak každý z nás bude dnes lepší, ako bol včera, vlasť naša bude veľká a slávna. O tom bol presvedčený muž, ktorý stál pred sto rokmi na čele zápasu o slobodu Slovenska v Československu. Milan Rastislav Štefánik. Vedel, že “kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden.” To je, dámy a páni, odkaz najuznávanejšej osobnosti našich moderných dejín. To je aj najväčšia výzva, pred ktorou stojíme. Pokúsiť sa byť lepší ako včera. Postaviť zdravšie základy Slovenskej republiky ako tie, ktoré sme po 25 rokoch nechali zhrdzavieť. Aby sme mohli byť štátom, ktorého sebavedomie pevne stojí na spoločných úspechoch.“

Learn languages from TV shows, movies, news, articles and more! Try LingQ for FREE

2018-06-13 Prezidentova správa o stave republiky: Potrebujeme právny štát (2) 2018-06-13 President's State of the Republic Address: we need the rule of law (2) 2018-06-13 Президентське послання: нам потрібне верховенство права (2)

V rozvinutých európskych krajinách to bolo 12 percent. У розвинених європейських країнах цей показник становив 12%. Na školstvo, vedu a výskumu Slovensko použilo necelú desatinu verejných investícií, v zahraničí to bolo dvojnásobne viac. Словакия использовала на образование, науку и исследования менее одной десятой части государственных инвестиций, в то время как за рубежом этот показатель был вдвое выше. Словаччина використовувала менше десятої частини державних інвестицій на освіту, науку і дослідження, тоді як за кордоном - удвічі більше. Informácie o využívaní eurofondov na vzdelanie a výskum pritom vzbudzujú pochybnosti, či aj to málo peňazí vytvorilo pozitívnu hodnotu. Проте інформація про використання коштів ЄС на освіту та дослідження викликає сумніви щодо того, що навіть ці невеликі кошти створили позитивну цінність. Polovica verejných investícií na Slovensku smerovala do dopravy. Половина державних інвестицій у Словаччині була спрямована на транспорт. To by nemuselo byť predmetom kritiky, keby dlhodobo nevíťazila megalománia nad zdravým rozumom. Це могло б не бути предметом критики, якби манія величі не взяла гору над здоровим глуздом у довгостроковій перспективі. Chýba autorita, ktorá by prísne dohliadala na plánovanie a financovanie výstavby. Бракує повноважень для суворого нагляду за плануванням і фінансуванням будівництва. Príkladom je diaľnica okolo Ružomberka. Stavba bola dlho plánovaná a jej dokončenie sa očakávalo vlani v lete. Nestihlo sa to. A je jasné, že diaľnica sa nedokončí ani v tomto, ani v budúcom, ani v roku 2020. Cez mesto a okolité obce bude stále denne prechádzať 20-tisíc áut a tritisíc kamiónov. Namiesto stavania diaľnic tam, kde to dopravné zaťaženie vyžaduje, opájame sa veľkolepými plánmi, ktoré nesplníme možno  ani za sto rokov. Podľahli sme ilúzii, že len diaľnice prinesú do regiónov blahobyt a zatiaľ sa po celej krajine rozpadajú cesty nižších tried. Viac než 40 percent ciest prvej, druhej a tretej triedy je v havarijnom alebo nevyhovujúcom stave. Po týchto cestách sa pritom ročne prepraví trikrát viac osôb než po diaľniciach a rýchlostných cestách.

Niet dôležitejšej výzvy, ktorej ako spoločnosť budeme čeliť, než starnutie populácie. Немає більш важливого виклику, з яким ми зіткнемося як суспільство, ніж старіння населення. Priemerná dĺžka života sa od pádu komunizmu zvýšila o sedem rokov. Очікувана тривалість життя збільшилася на сім років після падіння комунізму. V nadchádzajúcej dekáde budeme treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou EÚ. У наступному десятилітті ми будемо третьою країною в ЄС за темпами старіння населення. Preto je debata o penzijnom systéme na mieste. Саме тому дебати про пенсійну систему є недоречними. Žiaľ, preteky, kto ponúkne nižší vek odchodu do dôchodku sú príkladom sporu, ktorému chýba citlivosť, poctivosť aj odvaha. На жаль, перегони за те, хто запропонує нижчий пенсійний вік, є прикладом суперечки, якій бракує чутливості, чесності та сміливості. Existujúce viazanie odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia je rozumným a spravodlivým riešením. Існуюча прив'язка віку виходу на пенсію до очікуваної тривалості життя є розумним і справедливим рішенням. Garantuje približne rovnaký čas prežitý na dôchodku naprieč generáciami, ktorý dokážeme zvládnuť aj finančne. Вона гарантує приблизно однаковий час життя на пенсії для різних поколінь, який ми можемо контролювати фінансово. Ak niektorí chcete — dokonca v ústave — obmedziť vek odchodu do dôchodku, naberte odvahu povedať ľuďom aká bude cena. Якщо дехто з вас хоче - навіть у конституції - обмежити пенсійний вік, майте сміливість сказати людям, якою буде ціна. A povedzte to aj našim deťom, aby vedeli aký balvan im priviažete k nohe. І розкажіть нашим дітям, щоб вони знали, що за камінчик ви прив'язуєте до їхньої ноги. Buď budú dôchodky nižšie, alebo dane vyššie. Або пенсії будуть нижчими, або податки вищими. Tou naozaj dôležitou témou nie je vek odchodu do dôchodku. Насправді важливим питанням є не пенсійний вік. Skutočnou výzvou je zaistiť seniorom dôstojný život. Справжній виклик полягає в тому, щоб забезпечити літнім людям гідне життя. Nemáme dostatok opatrovateliek ani kapacít na starostlivosť o dlhodobo chorých. У нас не вистачає медсестер і можливостей для догляду за довготривалими хворими. Existuje množstvo bariér, ktoré dôchodcov obmedzujú. Існує низка бар'єрів, які обмежують пенсіонерів. Pýtam sa, ako chce Slovensko zlepšovať kvalitu života seniorov, keď nebude mať na to peniaze. Я запитую, як Словаччина збирається покращувати якість життя літніх людей, якщо у неї немає на це грошей. A nemyslím si, že je dobrý nápad ústavou zviazať ruky každému, kto bude problémy zanedbané súčasnou generáciou politikov riešiť. І я не думаю, що це гарна ідея - зв'язувати конституцією руки будь-кому, хто вирішуватиме проблеми, якими нехтує нинішнє покоління політиків. Predtým, než sa dostanem k záveru, pristavím sa pri pomeroch v poľnohospodárstve a na vidieku. Перш ніж зробити висновок, я зупинюся на ситуації в сільському господарстві та сільській місцевості. Venovala sa im podstatná časť posledného článku Jána Kuciaka, nasledovali dôležité zistenia od jeho kolegov. Їм була присвячена значна частина останньої статті Яна Куцяка, а також важливі висновки його колег. Farmári v nich opísali divoké eldorádo pri podnikaní a poberaní dotácií. У них фермери описували дике ельдорадо у веденні бізнесу та отриманні субсидій. Roky zanedbávania problémov spôsobili, že štátne orgány zatvárajú oči pred vydieračskými praktikami v regiónoch, tolerujú vyhrážky a fyzické útoky, alebo sa dokonca stavajú na stranu agresorov. Роки ігнорування призвели до того, що державні органи влади заплющували очі на практику рекету в регіонах, толеруючи погрози та фізичні напади, або навіть ставали на бік агресорів. Tieto zlyhania štátu majú konkrétne obete. Ці провали держави мають конкретні жертви. Sú nimi podvedení, zbití farmári,  ktorí sa nedovolali svojich práv. Це зраджені, побиті селяни, які не відстоювали свої права. Neblahé dôsledky vidíme naprieč regiónmi. Ми бачимо сумні наслідки в різних регіонах. Hoci je Slovensko prevažne vidiecka krajina, má nízku zamestnanosť v poľnohospodárstve. Хоча Словаччина є переважно сільською країною, рівень зайнятості в сільському господарстві є низьким. Farmy majú v európskom porovnaní veľké rozlohy, ale nízku produktivitu. Фермерські господарства мають великі площі, але низьку продуктивність у порівнянні з європейськими. Napriek pol miliarde eur, ktorá do poľnohospodárstva každoročne smeruje, nie je Slovensko sebestačné pri výrobe potravín. Незважаючи на півмільярда євро, які щорічно спрямовуються в сільське господарство, Словаччина не є самодостатньою у виробництві продуктів харчування. Vidiek nie je ani atraktívnym, ani perspektívnym miestom na život. Сільська місцевість не є ані привабливим, ані перспективним місцем для життя. Situácia v Poľnohospodárskej platobnej agentúre a Slovenskom pozemkovom fonde je taká závažná, že aj generálny prokurátor konštatoval, že štát pri vynucovaní práva zlyháva. Ситуація в Агенції сільськогосподарських платежів та Словацькому земельному фонді настільки серйозна, що навіть Генеральний прокурор заявив, що держава не може забезпечити виконання закону. K podobným záverom došiel Najvyšší kontrolný úrad. Аналогічних висновків дійшов і Вищий орган фінансового контролю. Preto ma prekvapuje, že ani presvedčivé odhalenia nedokázali zmeniť status quo v týchto dvoch inštitúciách. Тому я здивований, що навіть переконливі викриття не змогли змінити статус-кво в цих двох інституціях. Neviem, či je to ľahostajnosť  alebo je to úmysel. Я не знаю, чи це байдужість, чи це умисел. Je predsa úlohou štátu obnoviť poriadok, vládu zákona a pomôcť vysporiadať majetkové práva. Зрештою, саме держава покликана відновлювати порядок, верховенство права і допомагати врегулювати права власності. Na Slovensku je priveľa ľudí, ktorí sa ani po 30 rokoch od zmeny režimu nedostali k vlastným pozemkom. У Словаччині занадто багато людей, які не змогли отримати власну землю навіть через 30 років після зміни режиму. Verejná ochrankyňa práv skonštatovala, že pri súčasnom tempe nebudú reštitučné konania v mnohých okresoch ukončené ani o desať rokov. Pritom riešenia existujú a manažéri pozemkového fondu majú priestor, aby ľuďom pri vysporiadavaní pôdy pomohli. Peniaze na rozvoj vidieka majú smerovať k tým, ktorí chcú produkovať — veľkým farmám aj drobným farmárom — nie k špekulantom. Existuje mnoho nástrojov ako špekulantov odhaliť. Len ich musíme začať využívať. Je načase peniaze použiť správne a zastaviť zväčšujúci sa rozdiel medzi viacerými dynamicky rozvíjajúcimi sa mestami a prevažne stagnujúcim zvyškom krajiny. V roku 1918 sme sa spolu s českým národom prihlásili o vlastnú existenciu postavenú na najmodernejších hodnotách demokratického právneho štátu. V štyridsiatom štvrtom roku sme sa Slovenským národným povstaním vzopreli fašizmu. V roku 1989 sme s kľúčmi v rukách vyprevádzali totalitu a vítali demokraciu a slobodu. Na jar tohto roku, 25 rokov od vzniku nášho štátu, sa mnohí prihlásili k hodnote, pre ktorú sme dlho hľadali vhodné slovo. Desiatky tisíc ľudí nahlas povedali, že okrem samostatného a demokratického si želajú Slovensko, ktoré bude slušné. Teraz je na nás, na politikoch, aby sme urobili rovnakú voľbu. Aby sme zabránili rozkladu spoločnosti v dôsledku nedôvery v štát a schopnosť politikov riešiť problémy. Znamená to okrem iného vrátiť do verejného priestoru poctivú a citlivú diskusiu. Mať odvahu hovoriť korektne a slušne aj o ťažkých témach — o Istanbulskom dohovore, právach menšín, interrupciách, situácii Rómov. Musíme opäť obsadiť priestor, v ktorom sa vďaka pasivite a nevšímavosti politických lídrov rozťahujú fanatici a extrémisti.

Je to aj absencia odvahy, poctivej a citlivej diskusie, ktorá spôsobuje, že predstavy rôznych častí spoločnosti o hodnotách, na ktorých by mala Slovenská republika stáť, sa nezbližujú. Naopak, dramaticky sa vzďaľujú. Lenže bez budovania spoločnej identity rezignujeme na spoločný záujem. Bez súdržnosti a solidarity budeme hľadieť iba na krátkodobé ciele, ktoré neprekvapia, nenadchnú, nikam nás neposunú. A krajina, ktorá sa nevie pohnúť z miesta, je odsúdená na neúspech. Slovensko je hladné po niečom, na čo môže byť hrdé. Nie falošné národovectvo, nie agresívne vymedzovanie sa voči ľuďom inej farby pleti, viery či sexuálnej orientácie. Ak má vzťah ľudí k Slovensku definovať láska a hrdosť, musíme im ponúknuť viac ako peknú prírodu a šikovných športovcov. Potrebujeme spojivo, vďaka ktorému sa príbehy úspešných jednotlivcov stanú príbehom úspešnej krajiny. Opakovane ukazujeme, že spoločným úsilím vieme korigovať chybné rozhodnutia. Proti režimu vojnového slovenského štátu sme zorganizovali povstanie. Porazili sme mečiarizmus, ktorý nás odklonil z cesty na Západ do Európskej únie. Vlani sme vyhnali fašistov z banskobystrickej župy. Niekedy to trvá, ale Slovensko a jeho občania majú dar, ktorý je výsadou demokracie — vôľu i schopnosť napraviť omyly minulosti. Іноді для цього потрібен час, але Словаччина та її громадяни мають дар, який є привілеєм демократії - волю і здатність виправляти помилки минулого. Úlohou lídrov je viesť a riešiť problémy. Inšpirovať ľudí a pripraviť krajinu na budúcnosť. Reprezentovať hodnoty, na ktorých štát stojí. Pomáhať tvoriť a udržiavať spoločnú identitu, ktorá môže byť zdrojom hrdosti na Slovenskú republiku. Ak každý z nás bude dnes lepší, ako bol včera, vlasť naša bude veľká a slávna. O tom bol presvedčený muž, ktorý stál pred sto rokmi na čele zápasu o slobodu Slovenska v Československu. Milan Rastislav Štefánik. Vedel, že “kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden.” To je, dámy a páni, odkaz najuznávanejšej osobnosti našich moderných dejín. To je aj najväčšia výzva, pred ktorou stojíme. Pokúsiť sa byť lepší ako včera. Postaviť zdravšie základy Slovenskej republiky ako tie, ktoré sme po 25 rokoch nechali zhrdzavieť. Aby sme mohli byť štátom, ktorého sebavedomie pevne stojí na spoločných úspechoch.“