1 NIE STE VAŠA MYSEĽ 3
OSVIETENIE: POVZNESENIE SA NAD MYSLENIE
Ak chceme na tomto svete prežiť, nie je myslenie nevyhnutnosťou?
Vaša myseľ je nástroj. Používate ju na rôzne účely a keď dosiahnete svoj cieľ, odložíte ju. Povedal by som, že osemdesiat až
deväťdesiat percent myslenia väčšiny ľudí tvoria nielen zbytočné a nutkavé myšlienky, ale keďže sú ešte aj prirodzene negatívne, sú navyše škodlivé. Pozorujte svoju myseľ a potvrdí sa vám to. Zbytočné myslenie vás oberá o energiu.
Tento druh nutkavého myslenia je určitou formou závislosti. Čím sa vyznačuje závislosť? Jednoducho tým, že nie ste schopní s ňou prestať. Zdá sa, že je silnejšia ako vy. Navyše vám poskytuje falošný pocit potešenia. Potešenia, ktoré nutne povedie k bolesti.
Prečo by sme mali byť závislí namyslení?
Stotožňujete sa s ním, svoje vlastné ja vnímate na základe obsahu a aktivity vašej mysle. Ste presvedčení, že keby ste prestali myslieť, stratili by ste svoje ja. Ako vyrastáte, vytvárate si podľa osobných a kultúrnych okolností, ktoré vás obklopujú, mentálny obraz o tom, kto ste. Tomuto iluzórnemu ja môžeme hovoriť ego. Pozostáva z aktivity mysle a neustále premýšľanie ho udržuje pri živote. Ego predstavuje pre rôznych ľudí rozličné veci, ja pod ním rozumiem falošné ja, ktoré vzniká nevedomým stotožnením sa s mysľou.
Pre ego prítomnosť sotva existuje. Dôležité sú preň iba minulosť a budúcnosť. Toto dokonalé prevrátenie pravdy vysvetľuje, prečo je naša myseľ v tomto stave nefunkčná. Stále sa zaoberá udržovaním minulosti pri živote, pretože - kto ste, ak nemáte minulosť? Rovnako sa neustále projektuje do budúcnosti, aby si tak zaistila vlastné prežitie a našla určitý druh oslobodenia či naplnenia. Hovorí: „Jedného dňa, keď sa stane to a to, budem v poriadku, šťastná, budem mať pokoj.' Dokonca aj vtedy, keď
sa zdá, že ego sa zaoberá prítomnosťou, v skutočnosti nevidí prítomný okamih. Vidí ho skreslene, pretože sa naň díva očami minulosti. Alebo redukuje prítomnosť iba na prostriedok na dosiahnutie nejakého budúceho cieľa. Pozorujte svoju myseľ a zistíte, že je to tak.
Prítomný okamih je kľúčom k oslobodeniu. Ale pokiaľ sa stotožňujete so svojou mysľou, prítomný okamih nenájdete.
Nechcem prísť o schopnosť veci analyzovať a rozlišovať. Nevadilo by mi naučiť sa myslieť jasnejšie a sústredenejšie, ale nechcem stratiť svoju myseľ. Dar myslenia je ten najvzácnejší dar, ktorý sme dostali. Bez neho by sme boli len dalším zvieracím druhom.
Prevaha myslenia je len jedným zo štádií v procese vývoja vedomia. Dnes musíme bezodkladne prejsť na ďalšiu úroveň, inak nás naša monštruózna myseľ zničí. Neskôr sa k tejto téme vrátim. Myslenie a vedomie nie sú synonymá. Myslenie je len jedným malým aspektom vedomia. Myslenie nemôže existovať bez vedomia, ale vedomie myslenie nepotrebuje.
Osvietenie znamená, že ste schopní povzniesť sa nad myslenie a nie, že sa vrátite späť na úroveň pred myslením, na ktorej sa nachádzajú zvieratá a rastliny. V stave osvietenia stále využívate vlastnú myseľ, keď ju potrebujete, ale využívate ju omnoho koncentrovanejšie a efektívnejšie ako predtým. Používate ju praktickejšie, a pritom ste oslobodení od nedobrovoľného vnútorného monológu a zažívate vnútorný pokoj. Ak myseľ používate zvlášť vtedy, keď potrebujete dôjsť k nejakému tvorivému riešeniu, oscilujete medzi myslením a pokojom, medzi mysľou a stavom bez myšlienok. V stave bez myšlienok máte vedomie aj bez myslenia. Jedine tak môžete myslieť tvorivo, pretože len vtedy má vaša myseľ skutočnú silu. Ale pokiaľ
je osamotená a nie je prepojená so širším vedomím, ľahko sa stane neúrodnou, šialenou a deštruktívnou.
Naša myseľ je v podstate mechanizmom, ktorý nám pomáha prežiť. Útok a obrana pred inými mysľami, zbieranie, uchovávanie a analýza informácií - v tom je myseľ dobrá, ale rozhodne to nie sú tvorivé činnosti. Všetci skutoční umelci, či si to uvedomujú alebo nie, tvoria zo sféry bez myšlienok, z vnútorného ticha. Ich myseľ potom udá formu ich tvorivému impulzu. Aj významní vedci hovoria, že ich objavy sa zrodili v stave vnútorného pokoja. Poprední matematici, vrátane Einsteina, ako sa ukázalo pri skúmaní metód ich práce, tvrdia, že „myslenie zohráva len podradnú úlohu v krátkej a rozhodujúcej fáze kreatívneho aktu. '1 Povedal by som, že väčšina vedcov je netvorivých nie preto, že by nevedeli myslieť, ale preto, že nedokážu prestať myslieť. Zázrak života na Zemi nevznikol a nie je udržovaný pomocou myslenia a myšlienok. Zjavne tu pôsobí inteligencia, ktorá je omnoho vyššia než myseľ. Ako môže jediná ľudská bunka s priemerom jedna tisícina centimetra obsahovať informácie o DNA, ktoré by zaplnili tisíc šesťstostranových kníh? Čím viac sa dozvedáme o fungovaní tela, tým jasnejšie si uvedomujeme, aká nesmierna musí byť inteligencia, ktorá ho riadi. A tiež to, ako málo o nej vieme. Keď sa s ňou spojí vaša myseľ, stane sa tým najúžasnejším nástrojom, pretože bude slúžiť niečomu vyššiemu než sebe samej.
