×

Usamos cookies para ayudar a mejorar LingQ. Al visitar este sitio, aceptas nuestras politicas de cookie.


image

Prejavy prezidenta Andreja Kisku (most translated to English), 2018-06-13 Prezidentova správa o stave republiky: Potrebujeme právny štát (1)

2018-06-13 Prezidentova správa o stave republiky: Potrebujeme právny štát (1)

Prezidentova správa o stave republiky: Potrebujeme právny štát

Prezident Andrej Kiska vystúpil v stredu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky so správou o stave republiky.

„Takmer pred štyrmi mesiacmi, 21. februára 2018, boli vo svojom dome vo Veľkej Mači zavraždení investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica, mladá archeologička Martina Kušnírová. Páchateľov do dnešného dňa nepoznáme. Na tento ohavný zločin nadviazala najdôležitejšia správa o stave republiky v roku 2018. Bola ňou posledná reportáž Jána Kuciaka, ktorú jeho kolegovia publikovali nedokončenú týždeň po vražde. V reakciách na túto hroznú udalosť sme dostali príležitosť naplno precítiť hlbokú nedôveru k fungovaniu štátu, aká v našej spoločnosti panuje. Ale aj odhodlanie to zmeniť.

Rád by som sa v tejto súvislosti vrátil o dve desaťročia späť. Do krajiny, ktorá bola zdesená únosom syna hlavy štátu a vraždou Róberta Remiáša podobne, ako je v súčasnosti zasiahnutá vraždou novinára a jeho snúbenice. Trúfam si povedať, že nebolo to iba zavlečenie a nebola to iba vražda, ale bola to reakcia mocných na tieto zločiny, ktorá trvale poznačila ďalší vývoj Slovenskej republiky. Vládcovia si udelili amnestiu, zásadne a trvale naštrbili dôveru k právnemu štátu.

Dodnes sme sa s dôsledkami nedokázali vyrovnať, nedokázali sme potrestať vinníkov a pokúsiť sa tým zmierniť spôsobené krivdy a bolesť. Až minutý rok ste vy, poslanci národnej rady zrušením amnestií otvorili priestor na nápravu. Trvalo dve desaťročia, kým zvolení zástupcovia ľudu priniesli nádej, že zločiny štátnej moci nebudú navždy chránené nehoráznym aktom, ktorý prežil pád mečiarizmu aj niekoľko politických generácií. História okolo rušenia amnestií mi dovoľuje tu v rokovacej sále národnej rady pripomenúť — najmä predstaviteľom vládnej moci a parlamentnej väčšiny: od vašich slov a činov závisí, aká hlboká bude rana, ktorá v spoločnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zostane aj po desiatich či dvadsiatich rokoch.

Zničiť vieru v spravodlivosť je možné aj bez zneužitia právomocí, akým vtedy bolo preventívne amnestovanie páchateľov závažných zločinov — a to nedostatkom citlivosti, zodpovednosti, a odvahy konať v rozhodujúcich situáciách. Alebo, naopak, aroganciou, pocitom neobmedzenej moci a ilúziou, že politikom, ktorí vyhrali voľby, patrí štát. To, čomu Slovensko v roku 2018 čelí, nie je iba kríza dôvery v spravodlivosť a právny štát. Je to kríza viery, že politici sú ochotní a schopní vytvárať podmienky, aby sme o zlepšovaní vzťahu k štátu vôbec mohli začať hovoriť. Táto nedôvera je generačným zlyhaním politiky na Slovensku. Ale nebuďme prekvapení, že ľudia neveria vyhláseniam o nezávislom vyšetrovaní, keď denne čítajú o pochybných obchodoch, o ľuďoch blízkych mafii vo vládnych kruhoch, o príbuzných politikov, ktorí v sebe náhle objavili podnikateľský talent a dostali sa k veľkým majetkom. Gauneri prosperujúci z kontaktov na verejnú moc sú produktom sveta, ktorý vrcholní politickí predstavitelia roky nechali rásť a rozťahovať sa po Slovensku. Sveta, z ktorého profitovali a opierali oň vlastnú moc. Až sa vymkol spod kontroly a teraz ich drží v hrsti. Vražda Jána a Martiny dala tomuto svetu tváre ľudských obetí. To bol dôvod, prečo desiatky tisíc ľudí išli do ulíc — aby vyjadrili nedôveru v schopnosť štátu vyrovnať sa so zločinom. Žiadne vymyslené sprisahania. Ale pochybnosť, či budú vražda a podozrenia, o ktorých Ján Kuciak písal, riadne vyšetrené. Hnev nad tým, že ani tvárou v tvár tomuto úpadku nechce vládnúca politická sila prijať zodpovednosť. Ľudí do ulíc vyhnala aj viera, že Slovensko môže byť lepšie. Že Slovensko môže byť slušné.

Dôvera vo vymožiteľnosť práva a spravodlivosti je pre štát, ktorý chce prežiť ako životaschopné spoločenstvo, nevyhnutnosť. Bez viery, že dodržiavať pravidlá sa oplatí, bez istoty, že naše práva bude štát chrániť bez ohľadu na to, kto do nich zasiahol, sa spoločnosť môže rozpadnúť na jednotlivcov neochotných hľadieť na iný ako vlastný záujem. Znechutenie, nedôvera v inštitúcie a strata nádeje v lepšiu budúcnosť sú signálmi, že od toho nemusíme byť ďaleko. Je pravda, že ľudia páchajú ohavné zločiny aj v slušných a mierumilovných komunitách. Politici zneužívajú moc aj v najlepšie spravovaných štátoch. Ani smrť človeka nie je vždy a nevyhnutne zlyhaním systému. Zločin pôsobí v každej krajine a občas prerazí všetky zábrany. Lenže takúto traumu dokážeme prekonať iba vtedy, ak sa v kritických chvíľach môžeme oprieť o spoločné hodnoty, o princípy, o všeobecne a všetkými rešpektované pravidlá, o dôveryhodné inštitúcie. Môžeme zvládnuť aj ťažkú ranu, ak ľudia majú istotu, že politickí reprezentanti vytvorili podmienky na razantný postup a poskytujú úprimnú a viditeľnú podporu potrebnú na dolapenie podozrivých, odsúdenie vinníkov a zadosťučinenie pre obete. Aj v tragických okamihoch plných strachu je možné zomknúť sa a hľadať cestu z krízy. Ale iba ak ľudia veria, že štátna moc je pri vymáhaní spravodlivosti ich spojencom. Nie arogantnou prekážkou, ktorú musia zdolávať protestmi na námestiach. Tu je jadro problému. Neochota postihnúť mocných, roky potvrdzované pocity krivdy a nespravodlivosti vysvetľujú hnev, ktorý mnohí cítia. Nedôvera vytvorila kontext, v ktorom si nemalá časť verejnosti myslí, že bez tlaku nebude štát schopný a ochotný pravdivo vyšetriť ani len popravu dvoch mladých ľudí. Dodnes nevieme, kto zavraždil Jána a Martinu. Ich smrť však pravdepodobne bola tragickým zhmotnením dôsledkov tolerovania zločinného správania. Zločinov, o ktorých na vlastné riziko informovali len odvážni novinári. Zločinov, ktorým sa politické vedenie krajiny roky nečinne prizeralo. Ak existuje úprimná vôľa hľadať spôsob ako začať kriesiť dôveru verejnosti, je nevyhnutné vrátiť sa k vyšetrovaniu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Začiatkom marca som povedal: “Verím, že tento prípad riešia najlepší vyšetrovatelia a vraždu dvoch mladých ľudí chcú vyriešiť.” A ako prezident Slovenskej republiky som požiadal všetkých ľudí, aby sme im dôverovali. Na to, aby som rovnakú výzvu mohol zopakovať, potrebujem spolu s verejnosťou signál, že zodpovední majú odvahu zmeniť sa. Očakávam, že sa ministerka vnútra a nedávno vymenovaný prezident policajného zboru pridajú k snahe generálnej prokuratúry zachrániť zvyšky dobrého mena orgánov činných v trestnom konaní, ktorému ich predchodcovia tak ublížili. Vyzývam vedenie rezortu vnútra, aby urobilo a vo vhodnej forme zverejnilo hodnotenie priebehu vyšetrovania, ktoré odpovie na pochybnosti o postupe polície a jej vedenia. Pochybnosti, ktoré — pevne dúfam pre dobro Slovenskej republiky — sú prevažne nedorozumeniami, nie prejavmi zbabraného vyšetrovania zločinu, ktorý otriasol spoločnosťou a vyvolal vážnu politickú krízu. Čakáme na pravdivé odpovede na viaceré otázky. Napríklad, prečo nebol na miesto činu povolaný znalec v oblasti súdneho lekárstva. Prečo bývalý policajný prezident takmer denne miatol verejnosť rôznymi verziami smeru vyšetrovania, v rozpore s embargom vyhláseným prokuratúrou. Prečo v rozhodujúcich týždňoch po vražde Slovensko váhalo s využitím medzinárodnej pomoci. Prečo bol na mieste činu bývalý riaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA a prečo o tom bývalý policajný prezident klamal. Prečo mali prístup k prípadu ľudia, o ktorých Ján Kuciak písal a ktorí mali byť súčasťou vyšetrovacích verzií. Prečo sa polícia snažila získať informácie z telefónu českej spolupracovníčky zavraždeného novinára amatérskym postupom, ktorý vyvolal medzinárodnú hanbu. Prečo viac rešpektu dostal od polície človek, ktorý sa verejne vyhráža novinárom, než žurnalistka, ktorá dobrovoľne spolupracuje na vyšetrení vraždy. Doterajšie odpovede sú nedostatočné. Odrážajú zásadný problém: nedostatok citlivosti od tých, ktorých poslaním má byť služba verejnosti. Príliš dlho bola hlavným princípom komunikácie vedenia rezortu vnútra snaha zapierať. Prvý krokom na ceste k dôvere je preto začať odpovedať poctivo a priamo.

Slovensko potrebuje políciu, ktorá bude plniť svoju úlohu pomáhať a chrániť. To dokáže iba inštitúcia, ktorá láka odvážnych ľudí so zmyslom pre spravodlivosť. Nie polícia, ktorá na papieri robí všetko dobre, ale vyše polovica obyvateľov jej neverí. Policajti a prokurátori potrebujú priestor slobodne vyšetrovať trestné činy. Bez neprimeraných zásahov do ich práce, šikanovania, prepúšťania kvalitných vyšetrovateľov, ktoré rozkladá morálku, podporuje pasivitu a priemernosť. V dobrej polícii je odmeňovaná odvaha a poctivosť. Je čas prestať odpútavať pozornosť nafúknutými hrozbami akou sú napríklad migranti. Namiesto toho sa venovať organizovanému zločinu a extrémizmu. Nech elitné jednotky nenaháňajú bonboniéry a päťdesiateurovú korupciu, kým mnohomiliónovú kriminalitu bielych golierov pozorujú z úctivej vzdialenosti. Povinnosťou vedenia polície je vyvodiť dôsledky za pochybenia, aké sme videli pri zásahoch v Moldave nad Bodvou, v Medveďove alebo v Zborove. Krytie zlyhaní nie je prejavom rešpektu k policajnému povolaniu. Je to spôsob, ako pestovať neúctu k právam iných a podhubie na zneužívanie právomoci. Dobre riadený a trénovaný policajt nemusí porušovať pravidlá, aby zaistil bezpečnosť a vyšetril zločin. Slovensko nie je jediným štátom, kde polícia rieši problematické komunity. Ani jedinou krajinou, kde sa vyšetrujú únosy detí. Ak to inde dokážu v rámci pravidiel, bez násilia, s rešpektom k ľudským právam, zvládneme to aj my. Všetci potrebujeme právny štát. Zrozumiteľné zákony, ktoré problémy bežného života pomáhajú riešiť a nevytvárajú nové. Úrady a políciu, ktoré pravidlá privádzajú do života spravodlivo a nezneužívajú ich na šikanovanie nepohodlných. Súdy, ktorých rozhodovanie je včasné a predvídateľné. Ústavný súd, ktorý je dôveryhodným ochrancom ústavných princípov a hodnôt. Vyviesť Slovensko z krízy dôvery je náročný proces. Vyžiada si veľké a odvážne zmeny, aj každodenné malé a poctivé kroky. Podporu verejnosti si v tejto snahe dokážeme získať iba otvorenou a citlivou komunikáciou. Nikto by nemal počítať s tým, že ľudia budú tolerovať polovičaté kroky a roky čakať na výsledky.

Vám, poslancom a členom vlády, občania zverili moc viesť krajinu. Ľudia, pre ktorých je vražda Jána a Martiny či nedávna brutálna smrť Henryho symbolom zanedbanej spravodlivosti a neschopnosti štátu chrániť životy, čakajú odpoveď, či to myslíte vážne. Čakajú na signál, že existuje politická vôľa vrátiť Slovenskú republiku späť na cestu vedúcu k zastaveniu úpadku právneho štátu. Príležitosť sa naskytne čoskoro, keď budete rozhodovať o dôležitých zákonoch týkajúcich sa polície aj ústavného súdu. Niet dôvodu, aby sme sa uspokojili s podpriemernými riešeniami. Môžeme dosiahnuť zmeny, ktoré budú citlivé, poctivé aj odvážne a môžu zlepšiť systém zabezpečenia a vymáhania spravodlivosti. Voľba je vo vašich rukách. Od vašich rozhodnutí závisí, ako si budeme rok 2018 pamätať. Či ako premárnenú príležitosť, ktorá ostane zdrojom konšpirácií, špekulácií, nevyšetrených podozrení a trvalým prameňom nedôvery k politike aj medzi ľuďmi navzájom. Alebo ako obdobie, v ktorom sme sa vzchopili a začali robiť všetko potrebné pre obnovenie dôvery ľudí v štát. Nie je hanbou priznať si nedostatky. Neexistuje krajina, v ktorej by sa v jedno ráno politici zobudili a mohli si povedať, že vyriešili všetko. Hanbou je ignorovať výzvy, ktorým čelíme. Nechať ich prerásť do chronických problémov, kvôli ktorým sa mnohým ľuďom nežije dobre a kvôli ktorým opúšťajú Slovensko. Hanbou je správať sa tak, akoby budúcnosť existovala len po ďalšie parlamentné voľby. Je základnou úlohou politiky generovať riešenia, ktoré krajinu posúvajú vpred. Žiaľ, strácame schopnosť viesť boj o naozaj dôležitých témach. Politická súťaž sa rozpadá na sériu malicherných sporov, v ktorých sa témy dôležité pre lepší život ľudí objavia skôr náhodne. V diskusii chýba poctivosť priznať hĺbku problému, odvaha pustiť sa do riešení, aj citlivosť k tým, ktorých sa spory týkajú. Ústava Slovenskej republiky a jej zmeny sú ponižované na nástroj straníckeho marketingu. Najviac diskutovanou politikou parlamentnej väčšiny nie je plnenie vládneho programu, ale pompézne výdavkové balíčky. Aj na dôchodkový systém si niektorí opäť spomenú až vtedy, keď sa zúfalo snažia predĺžiť si politickú kariéru. Keď v marci nová vláda žiadala poslancov o dôveru, viacerí sa pozastavili nad tým, že prebrala programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády. To, že nová vláda nemusel na dva roky starých záväzkoch nič meniť bolo zlou správou o stave politiky, smutnou ukážkou neschopnosti predchádzajúcej vlády riešiť problémy, plniť svoje záväzky. Pred mojim dnešným vystúpením v pléne národnej rady so správou o stave Slovenskej republiky som stál pred dilemou, či budem znova hovoriť o deťoch, ktorým neposkytujeme dobré vzdelanie. O pacientoch, ktorí nedostávajú rovnako kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. O rómskych komunitách, v ktorých sa chudoba dedí z generácie na generáciu pre neschopnosť im pomôcť. Trpkou pravdou je, že by som mohol skopírovať celé state z minulých správ o stave republiky a prečítať ich znova. Nechcem tým povedať, že nevidím za uplynulý rok žiadne užitočné opatrenia. Aj teraz využijem príležitosť, aby som podporil návrh platiť obedy pre všetky deti v školách z verejných financií. Skúsenosti zo sveta potvrdzujú účelnosť takéhoto kroku. Ale dodávam, že na to, aby sme v dôležitých veciach dosiahli viditeľné výsledky, nestačí jedno silné rozhodnutie za volebné obdobie. Potrebujeme ich aspoň desať za rok. Poctivá politika nerozlišuje medzi slovami a činmi. Ak o niečom hovoríme ako o priorite, malo by sa to stať prioritou pri plánovaní verejných výdavkov. V uplynulých rokoch sme mali aj vďaka eurofondom na investície dostatok peňazí. Nad očakávania rástli daňové výnosy, štát mal každoročne k dispozícii viac než predpokladal. Zodpovedali tomu aj verejné investície, ktoré ročne dosahovali štyri percentá HDP. Patríme medzi štáty s najvyšším podielom investícií v celej EÚ. Ale úspech sa nemeria množstvom minutých peňazí. Keď sa krajine ekonomicky darí, úlohou politikov je využiť zdroje rozumne s čo najväčším efektom. Dobré časy nebudú trvať večne. Často opakovanými prioritami Slovenska sú zdravie ľudí, vzdelávanie detí, veda a výskum. Ale reálne investície z verejných zdrojov tomu nezodpovedajú. Do zdravotníctva a jeho ošarpaných nemocníc smerovali len štyri z každých sto investovaných eur.

Learn languages from TV shows, movies, news, articles and more! Try LingQ for FREE

2018-06-13 Prezidentova správa o stave republiky: Potrebujeme právny štát (1) 2018-06-13 President's State of the Republic Address: we need the rule of law (1) 2018-06-13 Discurso del presidente sobre el estado de la República: necesitamos el Estado de Derecho (1)

Prezidentova správa o stave republiky: Potrebujeme právny štát President's Report on the State of the Republic: We Need a Rule of Law

Prezident Andrej Kiska vystúpil v stredu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky so správou o stave republiky.

„Takmer pred štyrmi mesiacmi, 21. februára 2018, boli vo svojom dome vo Veľkej Mači zavraždení investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica, mladá archeologička Martina Kušnírová. Páchateľov do dnešného dňa nepoznáme. Na tento ohavný zločin nadviazala najdôležitejšia správa o stave republiky v roku 2018. Bola ňou posledná reportáž Jána Kuciaka, ktorú jeho kolegovia publikovali nedokončenú týždeň po vražde. Це була остання доповідь Яна Куцяка, яку його колеги опублікували незакінченою через тиждень після вбивства. V reakciách na túto hroznú udalosť sme dostali príležitosť naplno precítiť hlbokú nedôveru k fungovaniu štátu, aká v našej spoločnosti panuje. Ale aj odhodlanie to zmeniť.

Rád by som sa v tejto súvislosti vrátil o dve desaťročia späť. Do krajiny, ktorá bola zdesená únosom syna hlavy štátu a vraždou Róberta Remiáša podobne, ako je v súčasnosti zasiahnutá vraždou novinára a jeho snúbenice. Trúfam si povedať, že nebolo to iba zavlečenie a nebola to iba vražda, ale bola to reakcia mocných na tieto zločiny, ktorá trvale poznačila ďalší vývoj Slovenskej republiky. Vládcovia si udelili amnestiu, zásadne a trvale naštrbili dôveru k právnemu štátu. Die Machthaber haben Amnestie gewährt, ihr Vertrauen in die Rechtsstaatlichkeit grundlegend und dauerhaft verdreht. Правителі оголосили собі амністію, фундаментально і назавжди підірвавши довіру до верховенства права.

Dodnes sme sa s dôsledkami nedokázali vyrovnať, nedokázali sme potrestať vinníkov a pokúsiť sa tým zmierniť spôsobené krivdy a bolesť. Bis heute konnten wir die Folgen nicht bewältigen, wir konnten die Schuldigen nicht bestrafen und versuchen, die verursachten Ungerechtigkeiten und Schmerzen zu lindern. До сьогодні ми не змогли впоратися з наслідками, не змогли покарати винних і тим самим спробувати пом'якшити заподіяну несправедливість і біль. Až minutý rok ste vy, poslanci národnej rady zrušením amnestií otvorili priestor na nápravu. Nur ein Jahr später haben Sie, die Mitglieder des Nationalrates, durch die Abschaffung der Amnestie den Rechtsbehelfsraum geöffnet. Лише минулого року ви, члени Національної ради, відкрили шлях до виправлення ситуації, скасувавши амністії. Trvalo dve desaťročia, kým zvolení zástupcovia ľudu priniesli nádej, že zločiny štátnej moci nebudú navždy chránené nehoráznym aktom, ktorý prežil pád mečiarizmu aj niekoľko politických generácií. Es dauerte zwei Jahrzehnte, bis gewählte Volksvertreter die Hoffnung hatten, dass die Verbrechen der Staatsmacht nicht für immer durch eine empörende Tat geschützt würden, die den Fall des Meciarism und mehrerer politischer Generationen überstanden hatte. Знадобилося два десятиліття, щоб народні обранці принесли надію на те, що злочини державної влади не будуть вічно прикриватися кричущим актом, який пережив падіння клятви і кілька політичних поколінь. História okolo rušenia amnestií mi dovoľuje tu v rokovacej sále národnej rady pripomenúť — najmä predstaviteľom vládnej moci a parlamentnej väčšiny: od vašich slov a činov závisí, aká hlboká bude rana, ktorá v spoločnosti po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej zostane aj po desiatich či dvadsiatich rokoch. Die Geschichte der Amnestieabschaffung erlaubt es mir, mich hier in der Abgeordnetenkammer des Nationalrates zu erinnern - insbesondere an die Vertreter der Regierung und der Parlamentsmehrheit: Es hängt von Ihren Worten und Taten ab, wie tief die Wunde sein wird, die nach zehn oder zwanzig Jahren nach dem Mord an Ján Kuciak und Martina Kušnírová zurückbleibt. Jahren. Історія навколо скасування амністій дозволяє мені нагадати присутнім у залі Національної ради - особливо представникам уряду і парламентської більшості: від ваших слів і дій залежить глибина рани, яка залишиться в суспільстві після вбивств Яна Куцяка і Мартіни Кушнірової через десять або двадцять років.

Zničiť vieru v spravodlivosť je možné aj bez zneužitia právomocí, akým vtedy bolo preventívne amnestovanie páchateľov závažných zločinov — a to nedostatkom citlivosti, zodpovednosti, a odvahy konať v rozhodujúcich situáciách. Знищити віру в справедливість можна і без зловживання владою, як це свого часу зробила дострокова амністія осіб, які вчинили тяжкі злочини, - через брак чуйності, підзвітності та сміливості діяти у критичних ситуаціях. Alebo, naopak, aroganciou, pocitom neobmedzenej moci a ilúziou, že politikom, ktorí vyhrali voľby, patrí štát. Або, навпаки, зарозумілістю, відчуттям необмеженої влади та ілюзією, що політики, які перемогли на виборах, володіють державою. To, čomu Slovensko v roku 2018 čelí, nie je iba kríza dôvery v spravodlivosť a právny štát. Те, з чим Словаччина зіткнулася у 2018 році, - це не просто криза довіри до правосуддя та верховенства права. Je to kríza viery, že politici sú ochotní a schopní vytvárať podmienky, aby sme o zlepšovaní vzťahu k štátu vôbec mohli začať hovoriť. Це криза віри в те, що політики хочуть і можуть створити умови для того, щоб ми навіть почали говорити про покращення наших стосунків з державою. Táto nedôvera je generačným zlyhaním politiky na Slovensku. Ця недовіра - провал політики в Словаччині, що передається з покоління в покоління. Ale nebuďme prekvapení, že ľudia neveria vyhláseniam o nezávislom vyšetrovaní, keď denne čítajú o pochybných obchodoch, o ľuďoch blízkych mafii vo vládnych kruhoch, o príbuzných politikov, ktorí v sebe náhle objavili podnikateľský talent a dostali sa k veľkým majetkom. Але не будемо дивуватися, що люди не вірять заявам незалежного розслідування, коли щодня читають про тіньові оборудки, про наближених до мафії людей у владних колах, про родичів політиків, які раптом відкрили в собі підприємницький талант і розбагатіли на великі статки. Gauneri prosperujúci z kontaktov na verejnú moc sú produktom sveta, ktorý vrcholní politickí predstavitelia roky nechali rásť a rozťahovať sa po Slovensku. Гаунтери, що процвітають завдяки контактам з державною владою, є продуктом світу, якому вищі політичні лідери дозволили роками рости і поширюватися по всій Словаччині. Sveta, z ktorého profitovali a opierali oň vlastnú moc. Світ, з якого вони наживалися і на якому будували свою владу. Až sa vymkol spod kontroly a teraz ich drží v hrsti. Поки це не вийшло з-під контролю, і тепер він тримає їх у своїх руках. Vražda Jána a Martiny dala tomuto svetu tváre ľudských obetí. Вбивство Іоанна і Мартіни надало цьому світові обличчя людської жертви. To bol dôvod, prečo desiatky tisíc ľudí išli do ulíc — aby vyjadrili nedôveru v schopnosť štátu vyrovnať sa so zločinom. Саме тому десятки тисяч людей вийшли на вулиці, щоб висловити свою недовіру до здатності держави боротися зі злочинністю. Žiadne vymyslené sprisahania. Ніяких сфабрикованих змов. Ale pochybnosť, či budú vražda a podozrenia, o ktorých Ján Kuciak písal, riadne vyšetrené. Але я сумніваюся, що вбивство і підозри, про які писав Ян Куцяк, будуть належним чином розслідувані. Hnev nad tým, že ani tvárou v tvár tomuto úpadku nechce vládnúca politická sila prijať zodpovednosť. Злість на те, що навіть перед обличчям цього занепаду правляча політична сила не хоче брати на себе відповідальність. Ľudí do ulíc vyhnala aj viera, že Slovensko môže byť lepšie. Že Slovensko môže byť slušné. Що Словаччина може бути гідною.

Dôvera vo vymožiteľnosť práva a spravodlivosti je pre štát, ktorý chce prežiť ako životaschopné spoločenstvo, nevyhnutnosť. Впевненість у дотриманні закону та правосуддя є необхідністю для держави, яка хоче вижити як життєздатна спільнота. Bez viery, že dodržiavať pravidlá sa oplatí, bez istoty, že naše práva bude štát chrániť bez ohľadu na to, kto do nich zasiahol, sa spoločnosť môže rozpadnúť na jednotlivcov neochotných hľadieť na iný ako vlastný záujem. Без віри в те, що слідувати правилам варто, без впевненості в тому, що наші права будуть захищені державою незалежно від того, хто їх порушив, суспільство може розпастися на індивідів, які не бажають дивитися за межі власних інтересів. Znechutenie, nedôvera v inštitúcie a strata nádeje v lepšiu budúcnosť sú signálmi, že od toho nemusíme byť ďaleko. Відраза, недовіра до інституцій та втрата надії на краще майбутнє - ознаки того, що ми, можливо, вже не за горами. Je pravda, že ľudia páchajú ohavné zločiny aj v slušných a mierumilovných  komunitách. Це правда, що люди скоюють жахливі злочини навіть у порядних і мирних громадах. Politici zneužívajú moc aj v najlepšie spravovaných štátoch. Політики зловживають владою навіть у найкраще керованих державах. Ani smrť človeka nie je vždy a nevyhnutne zlyhaním systému. Навіть смерть людини не завжди і не обов'язково є збоєм системи. Zločin pôsobí v každej krajine a občas prerazí všetky zábrany. Злочинність існує в кожній країні, і іноді вона проривається крізь усі бар'єри. Lenže takúto traumu dokážeme prekonať iba vtedy, ak sa v kritických chvíľach môžeme oprieť o spoločné hodnoty, o princípy, o všeobecne a všetkými rešpektované pravidlá, o dôveryhodné inštitúcie. Але подолати таку травму ми зможемо лише тоді, коли в критичні моменти будемо спиратися на спільні цінності, на принципи, на правила, яких всі поважають, на інституції, що заслуговують на довіру. Môžeme zvládnuť aj ťažkú ranu, ak ľudia majú istotu, že politickí reprezentanti vytvorili podmienky na razantný postup a poskytujú úprimnú a viditeľnú podporu potrebnú na dolapenie podozrivých, odsúdenie vinníkov a zadosťučinenie pre obete. Ми можемо завдати навіть важкого удару, якщо люди будуть впевнені, що політичні представники створили умови для рішучих дій і надають щиру і видиму підтримку, необхідну для затримання підозрюваних, засудження винних і відшкодування збитків жертвам. Aj v tragických okamihoch plných strachu  je možné zomknúť sa a hľadať cestu z krízy. Навіть у трагічні моменти, сповнені страху, можна об'єднатися і шукати вихід з кризи. Ale iba ak ľudia veria, že štátna moc je pri vymáhaní spravodlivosti ich spojencom. Але тільки якщо люди вірять, що державна влада є їхнім союзником у прагненні до справедливості. Nie arogantnou prekážkou, ktorú musia zdolávať protestmi na námestiach. А не зарозумілою перешкодою, яку вони повинні подолати, протестуючи на площах. Tu je jadro problému. Ось у чому суть проблеми. Neochota postihnúť mocných, roky potvrdzované  pocity krivdy a nespravodlivosti vysvetľujú hnev, ktorý mnohí cítia. Небажання карати можновладців, відчуття несправедливості та несправедливості, які підтверджуються роками, пояснюють гнів, який багато хто відчуває. Nedôvera vytvorila kontext, v ktorom si nemalá časť verejnosti myslí, že bez tlaku nebude štát schopný a ochotný pravdivo vyšetriť ani len popravu dvoch mladých ľudí. Недовіра створила контекст, в якому значна частина громадськості вважає, що без тиску держава не зможе і не захоче правдиво розслідувати навіть страту двох молодих людей. Dodnes nevieme, kto zavraždil Jána a Martinu. Ich smrť však pravdepodobne bola tragickým zhmotnením dôsledkov tolerovania zločinného správania. Однак їхня смерть, ймовірно, була трагічним проявом наслідків толерантного ставлення до злочинної поведінки. Zločinov, o ktorých na vlastné riziko informovali len odvážni novinári. Zločinov, ktorým sa politické vedenie krajiny roky nečinne prizeralo. Ak existuje úprimná vôľa hľadať spôsob ako začať kriesiť dôveru verejnosti, je nevyhnutné vrátiť sa k vyšetrovaniu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Якщо є щире бажання знайти спосіб почати розхитувати довіру громадськості, необхідно повернутися до розслідування вбивства Яна Куцяка і Мартіни Кушнірової. Začiatkom marca som povedal: “Verím, že tento prípad riešia najlepší vyšetrovatelia a vraždu dvoch mladých ľudí chcú vyriešiť.” A ako prezident Slovenskej republiky som požiadal všetkých ľudí, aby sme im dôverovali. На початку березня я сказав: "Я вірю, що цією справою займаються найкращі слідчі, і вони хочуть розкрити вбивство двох молодих людей". І як президент Словацької Республіки я попросив усіх людей довіряти їм. Na to, aby som rovnakú výzvu mohol zopakovať, potrebujem spolu s verejnosťou signál, že zodpovední majú odvahu zmeniť sa. Щоб повторити той самий заклик, мені разом із громадськістю потрібен сигнал, що відповідальні особи мають мужність змінитися. Očakávam, že sa ministerka vnútra a nedávno vymenovaný prezident policajného zboru pridajú k snahe generálnej prokuratúry zachrániť zvyšky dobrého mena orgánov činných v trestnom konaní, ktorému ich predchodcovia tak ublížili. Я очікую, що міністр внутрішніх справ і нещодавно призначений голова поліції приєднаються до зусиль генерального прокурора, щоб врятувати залишки репутації правоохоронних органів, настільки підірваної їхніми попередниками. Vyzývam vedenie rezortu vnútra, aby urobilo a vo vhodnej forme zverejnilo hodnotenie priebehu vyšetrovania, ktoré odpovie na pochybnosti o postupe polície a jej vedenia. Я закликаю керівництво Міністерства внутрішніх справ зробити і оприлюднити у відповідній формі оцінку проведення розслідування, яка дасть відповідь на сумніви щодо поведінки поліції та її керівництва. Pochybnosti, ktoré — pevne dúfam pre dobro Slovenskej republiky — sú prevažne nedorozumeniami, nie prejavmi zbabraného vyšetrovania zločinu, ktorý otriasol spoločnosťou a vyvolal vážnu politickú krízu. Сумніви, які - я дуже сподіваюся в інтересах Словацької Республіки - здебільшого є непорозуміннями, а не проявами невдалого розслідування злочину, що сколихнув суспільство і спричинив серйозну політичну кризу. Čakáme na pravdivé odpovede na viaceré otázky. Ми чекаємо на правдиві відповіді на кілька запитань. Napríklad, prečo nebol na miesto činu povolaný znalec v oblasti súdneho lekárstva. Наприклад, чому на місце події не викликали судово-медичного експерта. Prečo bývalý policajný prezident takmer denne miatol verejnosť rôznymi verziami smeru vyšetrovania, v rozpore s embargom vyhláseným prokuratúrou. Чому колишній начальник поліції майже щодня спантеличував громадськість різними версіями про напрямок розслідування, незважаючи на ембарго, оголошене прокуратурою. Prečo v rozhodujúcich týždňoch po vražde Slovensko váhalo s využitím medzinárodnej pomoci. Чому у вирішальні тижні після вбивства Словаччина не зважилася скористатися міжнародною допомогою? Prečo bol na mieste činu bývalý riaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA a prečo o tom bývalý policajný prezident klamal. Чому колишній директор антикорупційного підрозділу НАЗК був на місці злочину і чому колишній президент поліції збрехав про це. Prečo mali prístup k prípadu ľudia, o ktorých Ján Kuciak písal a ktorí mali byť súčasťou vyšetrovacích verzií. Чому люди, про яких писав Ян Куцяк і які мали б бути частиною слідчих версій, отримали доступ до справи. Prečo sa polícia snažila získať informácie z telefónu českej spolupracovníčky zavraždeného novinára amatérskym postupom, ktorý vyvolal medzinárodnú hanbu. Чому поліція намагалася отримати інформацію з телефону чеського колеги вбитого журналіста в дилетантській процедурі, яка викликала міжнародну ганьбу. Prečo viac rešpektu dostal od polície človek, ktorý sa verejne vyhráža novinárom, než žurnalistka, ktorá dobrovoľne spolupracuje na vyšetrení vraždy. Чому людина, яка публічно погрожує журналістам, користується більшою повагою з боку поліції, ніж журналіст, який добровільно співпрацює з розслідуванням вбивства. Doterajšie odpovede sú nedostatočné. Odrážajú zásadný problém: nedostatok citlivosti od tých, ktorých poslaním má byť služba verejnosti. Príliš dlho bola hlavným princípom komunikácie vedenia rezortu vnútra snaha zapierať. Занадто довго головним принципом комунікації керівництва Міністерства внутрішніх справ було бажання заперечувати. Prvý krokom na ceste k dôvere je preto začať odpovedať poctivo a priamo. Тож перший крок на шляху до довіри - почати відповідати чесно і прямо.

Slovensko potrebuje políciu, ktorá bude plniť svoju úlohu pomáhať a chrániť. To dokáže iba inštitúcia, ktorá láka odvážnych ľudí so zmyslom pre spravodlivosť. Це може зробити лише інституція, яка приваблює сміливих людей з почуттям справедливості. Nie polícia, ktorá na papieri robí všetko dobre, ale vyše polovica obyvateľov jej neverí. Не поліція, яка на папері робить все правильно, але більше половини населення їй не довіряє. Policajti a prokurátori potrebujú priestor slobodne vyšetrovať trestné činy. Поліцейські та прокурори потребують простору для вільного розслідування злочинів. Bez neprimeraných zásahov do ich práce, šikanovania, prepúšťania kvalitných vyšetrovateľov, ktoré rozkladá morálku, podporuje pasivitu a priemernosť. Без неправомірного втручання в їхню роботу, цькування, звільнення якісних слідчих, що підриває моральний дух, заохочує пасивність і посередність. V dobrej polícii je odmeňovaná odvaha a poctivosť. У хорошій роботі поліції винагороджуються мужність і чесність. Je čas prestať odpútavať pozornosť nafúknutými hrozbami akou sú napríklad migranti. Настав час припинити відволікатися на роздуті загрози, такі як мігранти. Namiesto toho sa venovať organizovanému zločinu a extrémizmu. Замість цього займіться боротьбою з організованою злочинністю та екстремізмом. Nech elitné jednotky nenaháňajú bonboniéry a päťdesiateurovú korupciu, kým mnohomiliónovú kriminalitu bielych golierov pozorujú z úctivej vzdialenosti. Нехай елітні війська не торгують цукерками і п'ятдесятьма євро корупції, поки вони спостерігають за багатомільйонними злочинами білих комірців з шанобливої відстані. Povinnosťou vedenia polície je vyvodiť dôsledky za pochybenia, aké sme videli pri zásahoch v Moldave nad Bodvou, v Medveďove alebo v Zborove. Обов'язок керівництва поліції - зробити висновки з помилок, які ми бачили під час інтервенцій у Молдові над Бодровом, Медведово та Зборові. Krytie zlyhaní nie je prejavom rešpektu k policajnému povolaniu. Приховування невдач не є ознакою поваги до професії поліцейського. Je to spôsob, ako pestovať neúctu k právam iných a podhubie na zneužívanie právomoci. Це спосіб культивування неповаги до прав інших і підґрунтя для зловживань владою. Dobre riadený a trénovaný policajt nemusí porušovať pravidlá, aby zaistil bezpečnosť a vyšetril zločin. Добре керованому і навченому поліцейському не потрібно порушувати правила, щоб забезпечити безпеку і розслідувати злочини. Slovensko nie je jediným štátom, kde polícia rieši problematické komunity. Словаччина - не єдина країна, де поліція має справу з проблемними громадами. Ani jedinou krajinou, kde sa vyšetrujú únosy detí. І це не єдина країна, де розслідують викрадення дітей. Ak to inde dokážu v rámci pravidiel, bez násilia, s rešpektom k ľudským právam, zvládneme to aj my. Všetci potrebujeme právny štát. Zrozumiteľné zákony, ktoré problémy bežného života pomáhajú riešiť a nevytvárajú nové. Úrady a políciu, ktoré pravidlá privádzajú do života spravodlivo a nezneužívajú ich na šikanovanie nepohodlných. Súdy, ktorých rozhodovanie je včasné a predvídateľné. Ústavný súd, ktorý je dôveryhodným ochrancom ústavných princípov a hodnôt. Vyviesť Slovensko z krízy dôvery je náročný proces. Vyžiada si veľké a odvážne zmeny, aj každodenné malé a poctivé kroky. Podporu verejnosti si v tejto snahe dokážeme získať iba otvorenou a citlivou komunikáciou. Nikto by nemal počítať s tým, že ľudia budú tolerovať polovičaté kroky a roky čakať na výsledky.

Vám, poslancom a členom vlády, občania zverili moc viesť krajinu. Ľudia, pre ktorých je vražda Jána a Martiny či nedávna brutálna smrť Henryho symbolom zanedbanej spravodlivosti a neschopnosti štátu chrániť životy, čakajú odpoveď, či to myslíte vážne. Люди, для яких вбивство Джона і Мартіни або нещодавня жорстока смерть Генрі є символом занедбаного правосуддя і нездатності держави захистити життя, чекають на відповідь, чи серйозно ви налаштовані. Čakajú na signál, že existuje politická vôľa vrátiť Slovenskú republiku späť na cestu vedúcu k zastaveniu úpadku právneho štátu. Вони чекають на сигнал, що існує політична воля повернути Словацьку Республіку на шлях припинення занепаду верховенства права. Príležitosť sa naskytne čoskoro, keď budete rozhodovať o dôležitých zákonoch týkajúcich sa polície aj ústavného súdu. Така можливість з'явиться незабаром, коли ви будете ухвалювати важливі закони, що стосуються як поліції, так і Конституційного суду. Niet dôvodu, aby sme sa uspokojili s podpriemernými riešeniami. Немає причин погоджуватися на неякісні рішення. Môžeme dosiahnuť zmeny, ktoré budú citlivé, poctivé aj odvážne a môžu zlepšiť systém zabezpečenia a vymáhania spravodlivosti. Ми можемо досягти змін, які будуть розумними, чесними та сміливими, і зможуть покращити систему забезпечення та здійснення правосуддя. Voľba je vo vašich rukách. Вибір у ваших руках. Od vašich rozhodnutí závisí, ako si budeme rok 2018 pamätať. Яким ми запам'ятаємо 2018 рік, залежить від ваших рішень. Či ako premárnenú príležitosť, ktorá ostane zdrojom konšpirácií, špekulácií, nevyšetrených podozrení a trvalým prameňom nedôvery k politike aj medzi ľuďmi navzájom. Або як втрачену можливість, яка залишиться джерелом змов, спекуляцій, нерозслідуваних підозр і постійним джерелом недовіри до політики та між людьми. Alebo ako obdobie, v ktorom sme sa vzchopili a začali robiť všetko potrebné pre obnovenie dôvery ľudí v štát. Або як період, коли ми взяли себе в руки і почали робити те, що було необхідно для відновлення довіри людей до держави. Nie je hanbou priznať si nedostatky. Не соромно визнавати недоліки. Neexistuje krajina, v ktorej by sa v jedno ráno politici zobudili a mohli si povedať, že vyriešili všetko. Немає жодної країни, де політики, прокинувшись одного ранку, можуть сказати, що вони все вирішили. Hanbou je ignorovať výzvy, ktorým čelíme. Соромно ігнорувати виклики, з якими ми стикаємося. Nechať ich prerásť do chronických problémov, kvôli ktorým sa mnohým ľuďom nežije dobre a kvôli ktorým opúšťajú Slovensko. Нехай вони переростають у хронічні проблеми, через які багато людей погано почуваються і змушують їх покидати Словаччину. Hanbou je správať sa tak, akoby budúcnosť existovala len po ďalšie parlamentné voľby. Je základnou úlohou politiky generovať riešenia, ktoré krajinu posúvajú vpred. Фундаментальна роль політики полягає в тому, щоб генерувати рішення, які рухають країну вперед. Žiaľ, strácame schopnosť viesť boj o naozaj dôležitých témach. На жаль, ми втрачаємо здатність боротися з дійсно важливих питань. Politická súťaž sa rozpadá na sériu malicherných sporov, v ktorých sa témy dôležité pre lepší život ľudí objavia skôr náhodne. Політична конкуренція розпадається на низку дрібних суперечок, в яких теми, важливі для кращого життя людей, з'являються досить випадково. V diskusii chýba poctivosť priznať hĺbku problému, odvaha pustiť sa do riešení, aj citlivosť k tým, ktorých sa spory týkajú. Чого не вистачає в дебатах, так це чесності у визнанні глибини проблеми, сміливості у пошуку рішень і чутливості до тих, кого зачіпають суперечки. Ústava Slovenskej republiky a jej zmeny sú ponižované na nástroj straníckeho marketingu. Najviac diskutovanou politikou parlamentnej väčšiny nie je plnenie vládneho programu, ale pompézne výdavkové balíčky. Aj na dôchodkový systém si niektorí opäť spomenú až vtedy, keď sa zúfalo snažia predĺžiť si politickú kariéru. Keď v marci nová vláda žiadala poslancov o dôveru, viacerí sa pozastavili nad tým, že prebrala programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády. To, že nová vláda nemusel na dva roky starých záväzkoch nič meniť bolo zlou správou o stave politiky, smutnou ukážkou neschopnosti predchádzajúcej vlády riešiť problémy, plniť svoje záväzky. Pred mojim dnešným vystúpením v pléne národnej rady so správou o stave Slovenskej republiky som stál pred dilemou, či budem znova hovoriť o deťoch, ktorým neposkytujeme dobré vzdelanie. O pacientoch, ktorí nedostávajú rovnako kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. O rómskych komunitách, v ktorých sa chudoba dedí z generácie na generáciu pre neschopnosť im pomôcť. Trpkou pravdou je, že by som mohol skopírovať celé state z minulých správ o stave republiky a prečítať ich znova. Nechcem tým povedať, že nevidím za uplynulý rok žiadne užitočné opatrenia. Aj teraz využijem príležitosť, aby som podporil návrh platiť obedy pre všetky deti v školách z verejných financií. Skúsenosti zo sveta potvrdzujú účelnosť takéhoto kroku. Ale dodávam, že na to, aby sme v dôležitých veciach dosiahli viditeľné výsledky, nestačí jedno silné rozhodnutie za volebné obdobie. Але я б додав, що одного сильного рішення за виборчий період недостатньо для досягнення видимих результатів у важливих питаннях. Potrebujeme ich aspoň desať za rok. Poctivá politika nerozlišuje medzi slovami a činmi. Ak o niečom hovoríme ako o  priorite, malo by sa to stať prioritou pri plánovaní verejných výdavkov. Якщо ми говоримо про щось як про пріоритет, це має стати пріоритетом при плануванні державних витрат. V uplynulých rokoch sme mali aj vďaka eurofondom na investície dostatok peňazí. В останні роки у нас було достатньо коштів для інвестицій, в тому числі завдяки фондам ЄС. Nad očakávania rástli daňové výnosy, štát mal každoročne k dispozícii viac než predpokladal. Податкові надходження зросли вище очікувань, причому держава щороку мала більше коштів, ніж передбачалося. Zodpovedali tomu aj verejné investície, ktoré ročne dosahovali štyri percentá HDP. Patríme medzi štáty s najvyšším podielom investícií v celej EÚ. Ale úspech sa nemeria množstvom minutých peňazí. Keď sa krajine ekonomicky darí, úlohou politikov je využiť zdroje rozumne s čo najväčším efektom. Dobré časy nebudú trvať večne. Často opakovanými prioritami Slovenska sú zdravie ľudí, vzdelávanie detí, veda a výskum. Пріоритетами Словаччини, які часто повторюються, є здоров'я людей, дитяча освіта, наука та дослідження. Ale reálne investície z verejných zdrojov tomu nezodpovedajú. Do zdravotníctva a jeho ošarpaných nemocníc smerovali len štyri z každých sto investovaných eur.