×

우리는 LingQ를 개선하기 위해서 쿠키를 사용합니다. 사이트를 방문함으로써 당신은 동의합니다 쿠키 정책.

image

Prejavy prezidenta Andreja Kisku (most translated to English), 2016-6-16 Prezident Kiska vystúpil v parlamente so správou o stave republiky (2)

2016-6-16 Prezident Kiska vystúpil v parlamente so správou o stave republiky (2)

Miesta, odkiaľ ľudia dochádzajú k špecialistom a čakajú na poradie mesiace. Myslím, že musíme nájsť spôsob, ako prinútiť poisťovne, aby takýto manažment ľuďom poskytli. Aby bol súčasťou záväzkov lekárov voči poisťovni, ak treba v spolupráci s obcami a mestami.

Po tretie, som presvedčený, že namiesto diskusií o jednom poplatku — a pokryteckom privieraní očí nad desiatkami poplatkov, ktoré sú ľudia donútení platiť — musí nastať rýchlo deň, keď začne v tomto chaose platiť poriadok zrozumiteľný každému. Aby človek popri platení poistenia pri otvorení peňaženky vždy vedel a rozumel, prečo.

Som presvedčený, že rovnakým, veľmi konkrétnym spôsobom musíme dokázať popísať realistický pokrok v druhej priorite — v školstve.

Nebudem opakovať, čo som na túto tému obsiahlo hovoril minulý rok. Pokiaľ ide o stav vecí, sme na tom rovnako ako pred rokom. Pokiaľ ide o ambície, sme na novej štartovacej čiare. Nový minister školstva sa verejne zaviazal urobiť najväčšiu reformu za 25 rokov.

Často ma počujete hovoriť, že musíme vrátiť úctu vzdelaniu a vrátiť úctu učiteľom. Dnes sa chcem prihovoriť, aby sme sa oveľa viac venovali tomu, čo konkrétne chceme dosiahnuť. Aby sme namiesto zvyšovania nárokov na naše deti, ktoré dosahujú v priemere čoraz horšie výsledky, zvýšili nároky na naše školstvo — a ono nám to vrátilo na našich deťoch

Dovoľte mi mieru konkrétnosti, ktorú potrebujeme a ktorú dnes ľudia očakávajú, ilustrovať na jednom príklade. Príklade, v ktorom sa prelína úloha pre naše školstvo s problémom našej rómskej populácie. Som presvedčený, že je najvyšší čas zaviazať sa, že pretneme začarovaný kruh chudoby a nízkej vzdelanosti. Začať dnes znamená začať hneď a ambiciózne.

Jeden z konkrétne merateľných cieľov – o ktorých stále hovorím, že si ich vláda musí postaviť – by mohol byť postavený nasledovne: Do desiatich rokov budú všetky rómske deti na Slovensku končiť základnú školu s porovnateľnými priemernými výsledkami ako nerómske deti. Počnúc generáciou detičiek, ktoré v budúcom roku vstúpia do prípravky. A zrátajme, koľko na to budeme potrebovať peňazí, pedagógov a sociálnych pracovníkov. Už dnes máme základné školy, ktoré s takouto ambíciou pracujú. Ide len o to, či chceme, aby sme ich také mali pre všetky rómske deti.

Zdá sa nám to málo? Myslím, že nemáme nič trvácnejšie a realistickejšie ako preťať začarovaný kruh rómskej otázky - nevzdelanosti a z toho vyplývajúcej chudoby. Je to ambiciozny cieľ, ale už si nemôžeme dovoliť otáľať. Treba si klásť náročné ciele a hľadať cesty, ako ich naplniť – inak na to doplatia nielen rómske komunity, ale celá spoločnosť.

Vážené dámy, vážení pani.

Príklady, ktoré som použil v súvislosti so zdravotníctvom a školstvom, nemusia vyhovovať všetkým. A pravdaže ide o ústavnú kompetenciu vlády a parlamentu formulovať ciele ekonomickej a sociálnej politiky. Ako prezident však považujem za svoju povinnosť takto osobitne upozorniť a ilustrovať, kam sa Slovensko v priebehu roka posunulo. Od úvah a diskusií, čo by sme mali chcieť dosiahnuť a akým spôsobom, k jednoznačnej verejnej objednávke. Prestaňte donekonečna diskutovať a urobte to!

Vážené dámy a páni.

Žijeme obdobie neistoty a obdobie príležitostí. V roku 1998 bolo na tom Slovensko tak zle, že keď chcelo odvrátiť ekonomický kolaps, vláda musela pridať. A postupne meniť veci, pretože iná možnosť nebola. A potom s tým prišlo aj zdravé sebavedomie Slovenska, ktoré v priebehu pár rokov dobehlo zameškané a dotiahlo sa na susedov. Dnes je na tom Slovensko ekonomicky relatívne dobre. Hospodárstvo rastie, nezamestnanosť klesá, fabriky produkujú a živnostníci sa pretĺkajú. Ale servis štátu a štátom poskytované služby tomu nezodpovedajú. A všetci cítime, že u nás nie je víťazná atmosféra. A myslím, že si uvedomujeme, že okrem priorít, o ktorých som hovoril, musíme si v niektorých oblastiach položiť odvážnejšie otázky.

Aby sme s vecami pohli.

Nikto si už presne nepamätá, kto prvý vyslovil sľub „dotiahneme diaľnice do Košíc“. Iba vieme, že to bolo už veľmi dávno. Žiaľ, ešte než sa nám to podarí, musíme prijať ako fakt, že široká cesta chudobnejšie a čoraz vyľudnenejšie regióny dnes už nezachráni. A neurobí z nich zázračne bohaté časti Slovenska. Musíme preto rozmýšľať, ako vrátiť sebavedomie do obcí, miest a regiónov, ktoré sa cítia zabudnuté.

Tiež si už asi nik nepamätá, kedy sme v našej spoločnosti zabudli, že štát je tu pre ľudí, a nie ľudia pre štát. Že každý jeden pracovník štátnej správy platený štátom je tu preto, aby pomáhal. Aby slúžil občanom. Každý jeden pracovník živnostenského úradu, sociálnej poisťovne, daňového úradu, cudzineckej polície a všetkých ďalších štátnych inštitúcii by si mal znova a znova pripomínať. Náš zákazník – náš pán. Náš občan – naša služba.

Tisícky obetavých pracovníkov v týchto inštitúciách situáciu nezachráni. Toto musí byť povinnosť každého jedného štátneho pracovníka. Od tých najvyšších. A je povinnosťou každého občana, aby sebavedomo a slušne vyžadoval takúto službu.

Myslím, že máme na Slovensku najvyšší čas uvažovať — a dohodnúť sa —, ako budeme riešiť nedostatok pracovnej sily vo viacerých oblastiach. Stále viac počuť obavy zamestnávateľov, že kapacita pracovného trhu, ľudí s požadovanou kvalifikáciou je v niektorých regiónoch pomaly vyčerpaná.

Zníženie nezamestnanosti je jednou z najlepších správ posledného obdobia. Stále chýba ale našej krajine atraktívnosť pre talentovaných ľudí. Slovensko by malo byť krajinou, ktorá nielen vychováva talentovaných, schopných sebavedomých ľudí, ale malo by byť krajinou, ktorá takýchto ľudí priťahuje aj zo zahraničia, ktorá umožňuje takýmto ľuďom u nás rásť a byť u nás úspešnými. Naše Slovensko nie je veľkou krajinou a to by sme sa mali naučiť využiť ako výhodu. Malá a flexibilná krajina v centre Európy s jasnou podporou kreatívneho priemyslu a inovácii je totiž ideálnym prostredím pre testovani, zavádzanie a investície do najmodernejších technológii z celého sveta.

Musíme sa tiež začať uvažovať a dohodnúť ako chceme pripraviť ľudsky dôstojnú starobu naším seniorom odkázaným na pomoc. Ktorých bude stále viac a nás, aktívnych a schopných sa popri práci dostatočne starať o svojich rodičov a starých rodičov bude stále menej.

Vážené dámy a páni. Tieto dni držíme palce naším futbalistom. Včerajší Hamšíkov gól, uáu. Onedlho naším športovcom na olympiáde, a potom budeme dúfať, že nás príjemne prekvapí Peter Sagan v jeho staronovej disciplíne. Budeme hrdí, že budú mať na hrudi náš štátny znak, a budeme sa tešiť z ich úspechov.

Poznáte to iste sami. Keď sa zhovárame o tom, čo je na Slovensku skvelé, tak najčastejšia odpoveď je: nádherná príroda a dobrí ľudia. Keď hovoríte s manažérmi slovenských závodov, ktoré patria do celosvetových korporácii, tak vám povedia, že tie slovenské patria k najlepším na svete. Pretože máme skvelých a motivovaných ľudí. Ako prezidenta ma tieto slová uznania vždy napĺňajú hrdosťou. Máme aj pôvodné slovenské firmy, ktoré robia skvelé meno a predávajú Slovensko vo svete.

Ale myslím, že ako krajina potrebujeme aj úspechy iného druhu. Naše spoločné. Ktorých súčasťou sa budeme cítiť všetci a na ktoré budeme hrdí. Dôvody takejto hrdosti nemôže nahradiť vynikajúci výkon slovenského športovca. Ani celosvetový úspech slovenskej firmy. Ani rast HDP medzi najvyššími v Európskej únii.

Pôvod tejto hrdosti, zdravého sebavedomia môže znovu vyrásť iba z toho, že Slovensko dokáže pridať. Že sa nám to znovu podarí.

Že pri každom eure, ktoré z našich daní štát niekam investuje, dokáže kvalifikovane odpovedať, čo od toho eura, čo od tej investície očakáva.

Že dokáže pohnúť s problémami tak, aby si všetci mohli povedať: Táto krajina, naše Slovensko, nie je iba pre najlepších. Nie je iba bohatých. Nie je iba pre vyvolených.

Ale že Slovensko je skvelý, priateľský, starostlivý a bezpečný domov aj pre bežných normálnych ľudí. Že úspechom, ktorý sa spoločensky cení, nie je iba výnimočný výkon, ale aj normálna, každodenná poctivá práca.

A že príkladom úcty, ktorú chceme k sebe navzájom pociťovať a prejavovať ako ľudia, je na prvom mieste náš štát — tým ako sa k nám správa. Nedokáže všetko, pretože nikto nedokáže všetko. Ale keď ho potrebujeme, dokáže veľa. Tak ako my, jeho občania.“

Learn languages from TV shows, movies, news, articles and more! Try LingQ for FREE

2016-6-16 Prezident Kiska vystúpil v parlamente so správou o stave republiky (2) 2016-6-16 Präsident Kiska hält Rede zur Lage der Republik vor dem Parlament (2) 2016-6-16 President Kiska delivers State of the Republic Address to Parliament (2) 2016-6-16 Президент Кіска виступив у парламенті з посланням про стан справ у державі (2)

Miesta, odkiaľ ľudia dochádzajú k špecialistom a čakajú na poradie mesiace. Myslím, že musíme nájsť spôsob, ako prinútiť poisťovne, aby takýto manažment ľuďom poskytli. Я думаю, що ми повинні знайти спосіб змусити страхові компанії дати людям такий менеджмент. Aby bol súčasťou záväzkov lekárov voči poisťovni, ak treba v spolupráci s obcami a mestami. Бути частиною зобов'язань лікарів перед страховою компанією, за необхідності у співпраці з муніципалітетами та містами.

Po tretie, som presvedčený, že namiesto diskusií o jednom poplatku — a pokryteckom privieraní očí nad desiatkami poplatkov, ktoré sú ľudia donútení platiť — musí nastať rýchlo deň, keď začne v tomto chaose platiť poriadok zrozumiteľný každému. По-третє, я вважаю, що замість того, щоб обговорювати один збір - і лицемірно закривати очі на десятки зборів, які люди змушені платити - повинен швидко настати день, коли в цьому хаосі почне панувати порядок, зрозумілий кожному. Aby človek popri platení poistenia pri otvorení peňaženky vždy vedel a rozumel, prečo. Щоб, відкриваючи гаманець, ви завжди знали і розуміли, за що ви платите за страховку.

Som presvedčený, že rovnakým, veľmi konkrétnym spôsobom musíme dokázať popísať realistický pokrok v druhej priorite — v školstve. Я переконаний, що ми повинні бути в змозі описати реалістичний прогрес у другому пріоритеті - освіті - у такий же дуже конкретний спосіб.

Nebudem opakovať, čo som na túto tému obsiahlo hovoril minulý rok. Pokiaľ ide o stav vecí, sme na tom rovnako ako pred rokom. Що стосується стану справ, то ми перебуваємо в тій самій позиції, що й рік тому. Pokiaľ ide o ambície, sme na novej štartovacej čiare. Що стосується амбіцій, то ми знаходимося на новій стартовій лінії. Nový minister školstva sa verejne zaviazal urobiť najväčšiu reformu za 25 rokov.

Často ma počujete hovoriť, že musíme vrátiť úctu vzdelaniu a vrátiť úctu učiteľom. Ви часто чуєте, як я кажу, що нам потрібно повернути повагу до освіти і повернути повагу до вчителів. Dnes sa chcem prihovoriť, aby sme sa oveľa viac venovali tomu, čo konkrétne chceme dosiahnuť. Сьогодні я хочу звернутися до нас із закликом зосередитися на тому, чого ми конкретно хочемо досягти. Aby sme namiesto zvyšovania nárokov na naše deti, ktoré dosahujú v priemere čoraz horšie výsledky, zvýšili nároky na naše školstvo — a ono nám to vrátilo na našich deťoch Замість того, щоб підвищувати вимоги до наших дітей, які в середньому показують все гірші і гірші результати, ми підвищуємо вимоги до нашої системи освіти - і вона відплачує нам тим самим.

Dovoľte mi mieru konkrétnosti, ktorú potrebujeme a ktorú dnes ľudia očakávajú, ilustrovať na jednom príklade. Дозвольте мені проілюструвати рівень конкретики, який нам потрібен і якого сьогодні очікують люди, на одному прикладі. Príklade, v ktorom sa prelína úloha pre naše školstvo s problémom našej rómskej populácie. Приклад того, як виклик для нашої системи освіти переплітається з проблемою ромського населення. Som presvedčený, že je najvyšší čas zaviazať sa, že pretneme začarovaný kruh chudoby a nízkej vzdelanosti. Я переконаний, що настав час взяти на себе зобов'язання розірвати порочне коло бідності та низького рівня освіти. Začať dnes znamená začať hneď a ambiciózne.

Jeden z konkrétne merateľných cieľov – o ktorých stále hovorím, že si ich vláda musí postaviť – by mohol byť postavený nasledovne: Do desiatich rokov budú všetky rómske deti na Slovensku končiť základnú školu s porovnateľnými priemernými výsledkami ako nerómske deti. Однією з конкретних вимірюваних цілей, про яку я постійно говорю, що уряд повинен поставити перед собою, може бути наступна: протягом десяти років всі ромські діти в Словаччині закінчать початкову школу з середніми результатами, порівнянними з результатами неромських дітей. Počnúc generáciou detičiek, ktoré v budúcom roku vstúpia do prípravky. Починаючи з покоління дітей, які підуть до підготовчої школи наступного року. A zrátajme, koľko na to budeme potrebovať peňazí, pedagógov a sociálnych pracovníkov. І давайте порахуємо, скільки грошей, педагогів та соціальних працівників нам для цього знадобиться. Už dnes máme základné školy, ktoré s takouto ambíciou pracujú. У нас вже є початкові школи, які працюють з такими амбіціями. Ide len o to, či chceme, aby sme ich také mali pre všetky rómske deti.

Zdá sa nám to málo? Myslím, že nemáme nič trvácnejšie a realistickejšie ako preťať začarovaný kruh rómskej otázky - nevzdelanosti a z toho vyplývajúcej chudoby. Я думаю, що у нас немає нічого більш довгострокового і реалістичного, ніж розірвати замкнене коло ромського питання - відсутність освіти і, як наслідок, бідність. Je to ambiciozny cieľ, ale už si nemôžeme dovoliť otáľať. Це амбітна мета, але ми більше не можемо дозволити собі зволікати. Treba si klásť náročné ciele a hľadať cesty, ako ich naplniť – inak na to doplatia nielen rómske komunity, ale celá spoločnosť. Необхідно ставити перед собою складні цілі і шукати шляхи їх досягнення - інакше за це заплатять не тільки ромські громади, а й усе суспільство.

Vážené dámy, vážení pani.

Príklady, ktoré som použil v súvislosti so zdravotníctvom a školstvom, nemusia vyhovovať všetkým. Приклади, які я використовував щодо охорони здоров'я та освіти, можуть не всім підходити. A pravdaže ide o ústavnú kompetenciu vlády a parlamentu formulovať ciele ekonomickej a sociálnej politiky. І, звичайно, формулювання цілей економічної та соціальної політики є конституційною компетенцією уряду та парламенту. Ako prezident však považujem za svoju povinnosť takto osobitne upozorniť a ilustrovať, kam sa Slovensko v priebehu roka posunulo. Однак, як президент, я вважаю своїм обов'язком зробити особливий акцент і проілюструвати, куди Словаччина просунулася протягом року. Od úvah a diskusií, čo by sme mali chcieť dosiahnuť a akým spôsobom, k jednoznačnej verejnej objednávke. Від роздумів і дебатів про те, чого ми повинні хотіти досягти і як, до однозначного суспільного замовлення. Prestaňte donekonečna diskutovať a urobte to! Припиніть нескінченні дебати і зробіть це!

Vážené dámy a páni.

Žijeme obdobie neistoty a obdobie príležitostí. Ми переживаємо період невизначеності та період можливостей. V roku 1998 bolo na tom Slovensko tak zle, že keď chcelo odvrátiť ekonomický kolaps, vláda musela pridať. У 1998 році Словаччина перебувала в настільки поганому стані, що уряду довелося активізувати зусилля, щоб запобігти економічному колапсу. A postupne meniť veci, pretože iná možnosť nebola. І поступово щось змінювати, бо іншого виходу не було. A potom s tým prišlo aj zdravé sebavedomie Slovenska, ktoré v priebehu pár rokov dobehlo zameškané a dotiahlo sa na susedov. А з нею прийшла здорова впевненість у собі Словаччини, яка за кілька років наздогнала і перегнала своїх сусідів. Dnes je na tom Slovensko ekonomicky relatívne dobre. Hospodárstvo rastie, nezamestnanosť klesá, fabriky produkujú a živnostníci sa pretĺkajú. Економіка зростає, безробіття падає, заводи працюють, а торговці йдуть вперед. Ale servis štátu a štátom poskytované služby tomu nezodpovedajú. Але служіння держави і послуги, які надає держава, не відповідають цьому. A všetci cítime, že u nás nie je víťazná atmosféra. І ми всі відчуваємо, що тут немає атмосфери перемоги. A myslím, že si uvedomujeme, že okrem priorít, o ktorých som hovoril, musíme si v niektorých oblastiach položiť odvážnejšie otázky.

Aby sme s vecami pohli. Щоб зрушити справу з мертвої точки.

Nikto si už presne nepamätá, kto prvý vyslovil sľub „dotiahneme diaľnice do Košíc“. Iba vieme, že to bolo už veľmi dávno. Žiaľ, ešte než sa nám to podarí, musíme prijať ako fakt, že široká cesta chudobnejšie a čoraz vyľudnenejšie regióny dnes už nezachráni. На жаль, перш ніж ми зможемо це зробити, ми повинні прийняти як факт, що широка дорога не врятує сьогоднішні бідні і все більш депопуляційні регіони. A neurobí z nich zázračne bohaté časti Slovenska. І це не зробить їх чудодійно багатими частинами Словаччини. Musíme preto rozmýšľať, ako vrátiť sebavedomie do obcí, miest a regiónov, ktoré sa cítia zabudnuté. Тому нам потрібно подумати про те, як повернути почуття власної гідності селам, містам і регіонам, які відчувають себе забутими.

Tiež si už asi nik nepamätá, kedy sme v našej spoločnosti zabudli, že štát je tu pre ľudí, a nie ľudia pre štát. Крім того, я не думаю, що хтось у нашому суспільстві пам'ятає, коли ми забули, що держава існує для людей, а не люди для держави. Že každý jeden pracovník štátnej správy platený štátom je tu preto, aby pomáhal. Що кожен державний службовець, якому платить держава, готовий допомогти. Aby slúžil občanom. Každý jeden pracovník živnostenského úradu, sociálnej poisťovne, daňového úradu, cudzineckej polície a všetkých ďalších štátnych inštitúcii by si mal znova a znova pripomínať. Про це слід нагадувати кожному працівнику торговельного представництва, управління соціального страхування, податкової інспекції, іноземної поліції та всіх інших державних установ знову і знову. Náš zákazník – náš pán. Наш клієнт - наш майстер. Náš občan – naša služba. Наш громадянин - наш сервіс.

Tisícky obetavých pracovníkov v týchto inštitúciách situáciu nezachráni. Тисячі відданих працівників цих установ не врятують ситуацію. Toto musí byť povinnosť každého jedného štátneho pracovníka. Це має бути обов'язком кожного державного службовця. Od tých najvyšších. A je povinnosťou každého občana, aby sebavedomo a slušne vyžadoval takúto službu. І обов'язок кожного громадянина - впевнено і ввічливо вимагати такого обслуговування.

Myslím, že máme na Slovensku najvyšší čas uvažovať — a dohodnúť sa —, ako budeme riešiť nedostatok pracovnej sily vo viacerých oblastiach. Я думаю, що для нас у Словаччині настав час розглянути - і домовитися - про те, як ми збираємося вирішувати проблему дефіциту робочої сили в ряді областей. Stále viac počuť obavy zamestnávateľov, že kapacita pracovného trhu, ľudí s požadovanou kvalifikáciou je v niektorých regiónoch pomaly vyčerpaná. Дедалі частіше лунають занепокоєння роботодавців щодо того, що в деяких регіонах потенціал ринку праці, тобто людей з необхідними навичками, поступово вичерпується.

Zníženie nezamestnanosti je jednou z najlepších správ posledného obdobia. Скорочення безробіття - одна з найкращих новин останнього часу. Stále chýba ale našej krajine atraktívnosť pre talentovaných ľudí. Але нашій країні все ще бракує привабливості для талановитих людей. Slovensko by malo byť krajinou, ktorá nielen vychováva talentovaných, schopných sebavedomých ľudí, ale malo by byť krajinou, ktorá takýchto ľudí priťahuje aj zo zahraničia, ktorá umožňuje takýmto ľuďom u nás rásť a byť u nás úspešnými. Словаччина повинна бути країною, яка не тільки виховує талановитих, здібних, впевнених у собі людей, але й країною, яка приваблює таких людей з-за кордону, яка дозволяє таким людям рости і бути успішними в нашій країні. Naše Slovensko nie je veľkou krajinou a to by sme sa mali naučiť využiť ako výhodu. Malá a flexibilná krajina v centre Európy s jasnou podporou kreatívneho priemyslu a inovácii je totiž ideálnym prostredím pre testovani, zavádzanie a investície do najmodernejších technológii z celého sveta.

Musíme sa tiež začať uvažovať a dohodnúť ako chceme pripraviť ľudsky dôstojnú starobu naším seniorom odkázaným na pomoc. Ktorých bude stále viac a nás, aktívnych a schopných sa popri práci dostatočne starať o svojich rodičov a starých rodičov bude stále menej.

Vážené dámy a páni. Tieto dni držíme palce naším futbalistom. Včerajší Hamšíkov gól, uáu. Onedlho naším športovcom na olympiáde, a potom budeme dúfať, že nás príjemne prekvapí Peter Sagan v jeho staronovej disciplíne. Budeme hrdí, že budú mať na hrudi náš štátny znak, a budeme sa tešiť z ich úspechov.

Poznáte to iste sami. Keď sa zhovárame o tom, čo je na Slovensku skvelé, tak najčastejšia odpoveď je: nádherná príroda a dobrí ľudia. Keď hovoríte s manažérmi slovenských závodov, ktoré patria do celosvetových korporácii, tak vám povedia, že tie slovenské patria k najlepším na svete. Pretože máme skvelých a motivovaných ľudí. Ako prezidenta ma tieto slová uznania vždy napĺňajú hrdosťou. Máme aj pôvodné slovenské firmy, ktoré robia skvelé meno a predávajú Slovensko vo svete.

Ale myslím, že ako krajina potrebujeme aj úspechy iného druhu. Naše spoločné. Ktorých súčasťou sa budeme cítiť všetci a na ktoré budeme hrdí. Dôvody takejto hrdosti nemôže nahradiť vynikajúci výkon slovenského športovca. Ani celosvetový úspech slovenskej firmy. Ani rast HDP medzi najvyššími v Európskej únii.

Pôvod tejto hrdosti, zdravého sebavedomia môže znovu vyrásť iba z toho, že Slovensko dokáže pridať. Že sa nám to znovu podarí.

Že pri každom eure, ktoré z našich daní štát niekam investuje, dokáže kvalifikovane odpovedať, čo od toho eura, čo od tej investície očakáva.

Že dokáže pohnúť s problémami tak, aby si všetci mohli povedať: Táto krajina, naše Slovensko, nie je iba pre najlepších. Nie je iba bohatých. Nie je iba pre vyvolených.

Ale že Slovensko je skvelý, priateľský, starostlivý a bezpečný domov aj pre bežných normálnych ľudí. Že úspechom, ktorý sa spoločensky cení, nie je iba výnimočný výkon, ale aj normálna, každodenná poctivá práca.

A že príkladom úcty, ktorú chceme k sebe navzájom pociťovať a prejavovať ako ľudia, je na prvom mieste náš štát — tým ako sa k nám správa. Nedokáže všetko, pretože nikto nedokáže všetko. Ale keď ho potrebujeme, dokáže veľa. Tak ako my, jeho občania.“