Learn Slovak with Stories: Janko a Marienka - YouTube
Ahojte.
Dnes vám poviem rozprávku.
Rozprávka sa volá Janko a Marienka.
Toto sú Janko a Marienka.
Janko je chlapec, Marienka je dievča
a Janko a Marienka sú brat a sestra.
Sú brat a sestra a majú mamu a otca.
Toto je mama.
A toto je otec.
Janko a Marienka majú mamu a otca
a bývajú v dome.
Toto je dom.
A mama, otec, Janko a Marienka bývajú v dome.
Ale mama a otec sú chudobní.
Chudobní znamená, že nemajú peniaze.
Toto sú peniaze, a mama a otec nemajú peniaze.
Nemajú peniaze a nemajú jedlo.
Majú málo jedla, majú trochu jedla.
V dome sú dve izby
Mama a otec bývajú v jednej izbe
a Janko a Marienka bývajú v druhej izbe.
A mama a otec nie sú dobrí - mama a otec sú zlí.
A mama a otec sa rozprávajú.
Mama hovorí:
"Jaj.
Nemáme peniaze. Nemáme jedlo.
To je problém. To je veľký problém."
A otec hovorí:
"Áno, áno, to je problém.
A myslím, že Janko a Marienka sú problém.
Áno, Janko a Marienka sú problém,
lebo Janko a Marienka veľa jedia."
A mama hovorí: "Áno.
Janko a Marienka veľa jedia.
Janko a Marienka sú problém, áno, ale ja mám plán."
A otec hovorí: "Ó, aký plán?"
A mama hovorí:
"Tu je les."
Les.
Les znamená veľa stromov.
Toto je strom,
aj toto je strom,
aj toto je strom,
a veľa stromov je les.
Tak mama hovorí: "Mám plán.
Tu je les - veľký les. A môj plán je, že pôjdeme do lesa.
Všetci pôjdeme do lesa: ja, ty, Janko a Marienka.
Pôjdeme do lesa.
Ale Janko a Marienka ostanú v lese.
My (ja a ty) pôjdeme domov,
ale Janko a Marienka nepôjdu domov,
Janko a Marienka ostanú v lese."
A otec hovorí: "Ó, super, to je dobrý plán."
Tak mama a otec idú spať.
Ale Janko a Marienka počujú mamu a otca.
Janko a Marienka počujú, že mama a otec majú plán,
a Janko a Marienka sú šokovaní. Hej?
Sú šokovaní.
A Marienka hovorí: "Janko, počuješ?
Čo teraz? Čo budeme robiť?"
Janko hovorí: "Neboj sa."
Marienka sa bojí, to znamená "jaj".
A Janko hovorí: "Marienka, neboj sa, je to okej, mám plán."
Janko má plán.
Tak, tu sú dvere.
A Janko ide von
a vonku sú kamene.
Malé kamene.
Janko ide von a vidí kamene.
A Janko zbiera kamene.
Zbiera, zbiera, zbiera,
a Janko má veľa kameňov.
Má veľa kameňov a ide do domu.
A Janko hovorí Marienke:
"Marienka, neboj sa, je to okej, mám plán."
A Janko a Marienka idú spať.
Tak. Mama a otec spia. A Janko a Marienka spia.
Ráno mama a otec hovoria:
"Deti, ideme do lesa.
Potrebujeme hríby."
Toto je hríb.
Mama a otec hovoria:
"Ideme do lesa, lebo potrebujeme hríby.
A hríby sú v lese."
Tak, mama, otec, Janko a Marienka idú do lesa.
Idú, idú, idú...
Janko má kamene.
A Janko ide, ale hádže kamene na zem.
Tak Janko ide a hodí jeden kameň na zem.
Tu je kameň.
Potom ide napríklad päť metrov.
Päť metrov.
A zasa hodí kameň na zem.
A zasa ide päť metrov
a zasa hodí kameň na zem.
Tak, tu sú kamene.
Tu sú kamene.
Tak.
A mama, otec, Janko a Marienka sú v lese.
A mama a otec hovoria:
"Janko, Marienka! Tam sú hríby, aha!"
A Janko a Marienka hovoria: "Kde?"
Mama a otec hovoria: "Tam, tam, ďalej, ďalej."
Janko a Marienka idú ďalej
a hovoria: "Kde? Kde sú hríby?"
Mama a otec hovoria: "Ďalej, ďalej."
Tak deti idú ďalej
a deti hľadajú hríby,
ale nevidia hríby.
A Janko a Marienka hovoria:
"Nie sú tu hríby. Mami, oci!
Mami? Oci? Haló!
Kde ste?"
A mama a otec nie sú v lese.
Mama a otec išli domov.
Mama a otec sú doma
a Janko a Marienka sú v lese.
Tak.
Marienka hovorí:
"Janko, kde sú mama a otec? Kde sú?
A kde je náš dom?
Čo budeme robiť? Čo teraz?"
A Janko hovorí: "Marienka, neboj sa, je to okej, mám plán.
Marienka, vidíš kamene?"
Marienka vidí kamene.
Tu sú kamene.
Tak Marienka hovorí: "Áno, vidím! Jéj!"
A Janko a Marienka idú domov,
lebo tu sú kamene.
Tak Janko a Marienka nemajú problém a idú domov.
A Janko a Marienka hovoria: "Mami, oci, ahojte! Sme doma."
A mama a otec sú šokovaní.
Hej? Mama a otec sú šokovaní,
myslia si: "Čo?
Prečo sú Janko a Marienka doma? Čo?"
A mama a otec hovoria: "Hm,
kde sú hríby?"
A Janko a Marienka hovoria:
"Prepáčte, nemáme hríby."
Tak mama a otec hovoria:
"Zajtra pôjdeme zasa do lesa na hríby."
Tak, mama a otec idú spať,
aj Janko a Marienka idú spať.
Ale mama a otec hovoria:
"Zajtra ideme do lesa, ale
Janko a Marienka ostanú v lese, na sto percent.
Na sto percent ostanú v lese."
A Janko a Marienka počujú mamu a otca
a Marienka hovorí: "Janko, čo teraz?"
A Janko hovorí: "Marienka, neboj sa, to nie je problém."
A Janko chce ísť von
a chce zbierať kamene.
Ale Janko má problém.
Dvere sú zamknuté.
Mama a otec zamkli dvere,
tak Janko nemôže ísť von
a nemôže zbierať kamene.
Tak to je problém.
Tak, Janko má nový plán.
Janko zoberie chlieb.
Toto je chlieb. Janko zoberie chlieb.
Chlieb je jedlo.
Ale Janko a Marienka nejedia chlieb. Janko má plán.
Tak, Janko a Marienka spia
a ráno mama a otec hovoria:
"Deti, ideme do lesa."
Tak mama, otec, Janko a Marienka idú do lesa
a idú veľmi veľmi komplikovanou cestou.
Idú rovno, doľava, doprava, doľava, doprava, rovno,
doľava, tak...
Idú veľmi veľmi komplikovanou cestou.
A Janko nemá kamene. Nie, nemá kamene,
ale má chlieb.
Tak, Janko zoberie malý kúsok chleba
a hodí kúsok chleba na zem.
A zasa.
A zasa. Tak. Tu je chlieb.
Tak.
A Janko a Marienka sú v lese,
aj mama a otec sú v lese,
ale mama a otec zasa hovoria:
"Janko, Marienka! Choďte ďalej, choďte ďalej!"
Tak Janko a Marienka idú ďalej
a mama a otec ticho idú domov.
Idú domov.
A Janko a Marienka ostanú v lese.
A Janko a Marienka nevidia mamu a otca.
Kričia: "Haló! Mama, otec!"
Ale mama a otec nie sú v lese.
Tak Marienka hovorí: "Janko, čo teraz?"
Janko hovorí: "Neboj sa, mám plán.
Vidíš chlieb (kúsky chleba) na zemi?"
Ale Marienka nevidí chlieb na zemi. Prečo?
Lebo v lese sú vtáky.
Toto je vták.
Aj toto je vták.
V lese sú vtáky a vtáky majú radi chlieb
a vtáky zjedli chlieb.
Nie je tu. Nie je tu chlieb.
Tak, vtáky zjedli chlieb
a Janko a Marienka sú v lese
a nevedia, kde je ich dom.
Tak Janko a Marienka sú smutní.
Sú smutní a plačú.
Sú smutní,
plačú.
Janko a Marienka sú smutní a plačú a
chodia po lese.
Chodia, chodia...
A vidia dom.
Áno, tu je dom.
Tak, Janko a Marienka idú k domu.
Ale to nie je normálny dom.
Je to perníkový dom.
Perník.
Perník je jedlo.
A perníkový dom...
Perníkový dom nie je normálny dom,
lebo perník nie je normálny materiál na dom, hej?
Perník je jedlo.
A Janko a Marienka sú hladní.
Chcú jesť,
lebo nejedli chlieb (vtáky zjedli chlieb)
a Janko a Marienka doma nemajú jedlo,
tak sú veľmi hladní
a idú k domu
a Janko a Marienka jedia dom. Áno.
Tu je okno.
Tu je komín.
Tu sú dvere.
Tak, a Janko je okno (mňam, mňam, mňam),
Marienka je strechu (mňam, mňam, mňam).
No, a jedia, jedia, jedia a
tu sú dvere.
Dvere sa otvoria
a vo dverách (v dome) je
žena.
Tu je žena a žena hovorí: "Dobrý deň!"
A Janko a Marienka hovoria:
"Dobrý deň. Ó, prepáčte, že jeme váš dom,
ale sme veľmi veľmi hladní.
Tak, toto je žena a toto sú Janko a Marienka.
A žena hovorí:
"Ale kde bývate? Kde je váš dom?
A kde sú vaši mama a otec?"
A Janko a Marienka hovoria: "Nevieme.
"Nevieme, kde je náš dom. Nevieme, kde sú mama a otec."
A žena hovorí:
"Tak... Ste hadní? Áno? Ste hladní?
Dobre. Ja mám veľa jedla.
Doma mám veľa jedla Poďte, poďte."
A Janko a Marienka si myslia: "Wow, to je dobrá žena."
a sú šťastní.
Sú šťastní, lebo si myslia, že žena je veľmi dobrá.
Ale žena nie je dobrá. Je zlá.
A žena je kanibalka.
Kanibalka znamená, že je ľudí.
Je deti.
A... No, a chce zjesť Janka a Marienku.
Ale Janko a Marienka sú naivní,
myslia si, že žena je dobrá,
tak Janko a Marienka idú do domu.
Janko a Marienka sú v dome
a žena zatvorí dvere
a zamkne dvere.
A hovorí: "Ha! Teraz vás zjem! Mňam!"
A Janko a Marienka sú šokovaní,
sú prekvapení a plačú.
Žena má doma klietku.
Toto je klietka.
A žena dá Janka a Marienku do klietky
a zamkne klietku.
Žena je šťastná, lebo má jedlo (má deti)
a žena si myslí: "Deti sú veľmi dobré jedlo."
Ale žena má rada tučné deti.
Má rada tučné deti, ale Janko a Marienka sú chudé deti.
Žena si myslí: "Hm, ja mám rada tučné deti,
ale toto... toto sú chudé deti.
Ale dobre, to nie je problém, lebo dám deťom jedlo
a budú tučné."
Tak, žena má plán:
dá deťom jedlo a deti budú tučné
a žena zje deti.
Žena hovorí Jankovi:
"Janko, daj mi prst."
Toto je prst. Toto sú prsty.
A žena má problém:
nevidí dobre - potrebuje okuliare.
Tak žena hovorí: "Daj mi prst."
Tak Janko dá žene prst a žena chytí prst...
chytí ho a hovorí:
"Ó, to je chudý prst. To je veľmi chudý prst. Dobre."
A žena dá deťom jedlo.
A každý deň žena dáva deťom jedlo
a každý deň hovorí: "Daj mi prst!"
a chytí prst a každý deň hovorí:
"Ó, to je veľmi chudý prst, to sú veľmi chudé deti."
No, ale deti sú
tučnejšie a tučnejšie a tučnšjšie,
ale Marienka je veľmi inteligentná.
a v klietke je malá kosť.
Toto je kosť.
A tá kosť je veľmi malá a veľmi tenká.
Tenká znamená chudá.
Tak. Marienka zoberie kosť a hovorí Jankovi:
"Janko, nedaj žene prst, ale daj žene kosť. Dobre?"
Janko hovorí: "Dobre."
A žena každý deň hovorí: "Daj mi prst."
Ale Janko nedá žene prst. Dá žene kosť
a žena chytí kosť a hovorí:
"Jaj, to je chudý prst, to sú chudé deti.
Jaj, ja nemám rada chudé deti.
Chcem tučné deti, tak nemôžem zjesť také chudé deti."
No, tak každý deň žena hovorí...
žena kontroluje, či sú deti chudé alebo tučné,
ale každý deň Janko dá žene kosť.
Tak žena je smutná.
Je smutná, lebo chce tučné deti.
No, a potom žena hovorí:
"No, ja nemám rada chudé deti.
Mám rada tučné deti,
ale som veľmi veľmi hladná. Som veľmi hladná,
tak dobre: zjem chudé deti."
Tak žena chce zjesť Janka a Marienku.
A žena má doma pec.
Toto je pec.
V peci normálne pečieme chlieb
alebo pečieme pizzu,
ale žena nepečie chlieb a nepečie pizzu,
lebo je kanibalka, tak chce upiecť deti v peci.
Tak, žena urobí oheň.
Toto je oheň.
Žena urobí oheň a otvorí klietku.
Otvorí klietku, vyberie Janka a Marienku a
chce upiecť a zjesť Janka a Marienku.
A žena hovorí Marienke:
"Marienka, skontroluj oheň!"
A Marienka je veľmi veľmi inteligentná,
tak Marienka hovorí:
"Čo? Ako? Ako mám skontrolovať oheň? Neviem."
A žena hovorí: "Aha: takto."
A žena ide k peci
a v tom momente Marienka strčí ženu do pece.
A to je koniec. Čaute.