2015-10-07 Príhovor pred poslancami NR k téme pozícia Slovenska v Európe (2)
A predovšetkým: Čo konkrétne chceme v tej-ktorej situácii aj skutočne dosiahnuť, presadiť. Alebo či domáce politické ambície len neprehlušujú skutočný záujem našej krajiny v rámci Európskej únie.
Pred 4 rokmi Slovensko zostalo poslednou krajinou, ktorá odmietala solidaritu a najviac komplikovala hľadanie spoločnej európskej dohody v zložitom a zdĺhavom procese záchrany eurozóny. Takto na jeseň pred 4 rokmi sa celá Európa pozerala na Slovensko, kde sa kvôli hlasovaniu o dodatku k zmluve o takzvanom eurovale rozpadla vláda a nasledovali predčasné voľby. Pritom sa ukázalo, že toto rozhodnutie nebolo vnútropoliticky nijako konfliktné. Nakoniec ho podporila presvedčivá väčšina takmer štyroch pätín Národnej rady Slovenskej republiky.
Krátko pred mojím nástupom do funkcie prezidenta došlo k anexii Krymu zo strany Ruskej federácie a vzápätí k ruskej angažovanosti v bojoch na východe Ukrajiny. Slovenská vláda vtedy spolu s našimi partnermi v Európskej únii aj Aliancii zaujala jednoznačnú pozíciu, že Rusko porušilo medzinárodné právo. Slovensko opakovane schválilo spoločné sankcie Európskej únie proti Rusku. Na základe dohody s predsedom vlády a kľúčovými ministrami som takto pred rokom cestoval na samit NATO vo Walese so slovenským príspevkom k posilneniu kolektívnej bezpečnosti.
V tomto duchu sme členovia vlády aj prezident vystupovali a rozhodovali za rokovacími stolmi Európskej únie a Aliancie - a pokiaľ ide o mňa, tak za zatvorenými dverami aj pri verejných vystúpeniach rovnako, a plne v súlade so záujmami Slovenska a našimi strategickými dokumentmi.
Slovensko tiež pomohlo Ukrajine v kritickej chvíli a v jej doslova existenčnom probléme - spustením reverzného toku plynu. Môžeme oprávnene povedať, že Slovensko pomohlo Ukrajine odvrátiť jej energetický kolaps a brániť svoju suverenitu. Ale zároveň sme zo Slovenska vysielali signály a niektorými zahraničnopolitickými aktivitami vzbudzovali u našich spojencov a partnerov nepochopenie a otázky, a to zvlášť v kritických mesiacoch, kedy sme nikto v Európe nemohli vedieť, ako a kam sa tento konflikt ešte rozrastie a kde sa zastaví.
Vo všetkých troch prípadoch a najväčších európskych témach posledných rokov - vrátane súčasnej migračnej krízy - išlo a ide o súdržnosť a budúcnosť Európy. Išlo a ide aj o širšie ohrozenia Európy. Na všetky tieto situácie by sa u nás doma dala uplatniť rovnaká otázka: aké konkrétne zahraničnopolitické záujmy tým Slovensko sledovalo? Aké realistické a dosiahnuteľné zahraničnopolitické ciele sme si postavili - a čo konkrétne sme dosiahli? Akých priateľov sme získali, aké zväzky posilnili? Alebo či domáce politické ambície neprehlušili skutočný záujem našej krajiny.
Často u nás počuť argument - na tieto aj iné situácie: Sme členmi Únie a Aliancie, hlasujeme a spolurozhodujeme. Ale bez ohľadu na spoločné rozhodnutia máme právo na vlastný názor a toto právo si nenecháme vziať. A po rozhodnutí si vyhradzujeme právo ponechať si vlastný názor.
S uplatňovaním práva na vlastný názor nikto nebude polemizovať. Som ale presvedčený, že ambíciou Slovenska má byť oveľa viac.
Radosť a potešenie vysloviť vlastný názor - veľakrát aj príkro -, ničím sa nedať obmedzovať a ostro kritizovať každého, kto si to podľa nás zaslúži - túto radosť a potešenie každý človek objaví pomerne mladý. Istý čas mu to aj stačí a patrí to k veku. Nemať inú ambíciu, iba zažívať radosť a potešenie z toho, že názor zaznie verejne a nahlas. Aj mladý človek ale pomerne rýchlo objaví oveľa väčšiu radosť a potešenie - ak sa mu niečo podarí vo svojom okolí aj presadiť, zmeniť.
Slovensko je ešte stále mladý štát. Ale prešlo kus cesty a dospievalo rýchlo - a preto by sme mali mať aj v otázkach zahraničnej politiky oveľa vyššie ambície ako radosť z toho, že povieme svoj iný názor.
Vážená Národná rada.
Moje vystúpenie som začal konštatovaním o znepokojujúcej nestabilite nášho sveta. Spomenul som viaceré krízy, ktoré skúšajú jednotu Európy a ktoré úplne pochopiteľne povzbudzujú otázky: koľko kríz v takom krátkom čase jednotná Európa ešte ustojí. Polmiliardová Európska únia, ktorá vo svojej rozšírenej podobe a jej súčasných pravidlách existuje tiež iba krátko.
Jednou z najvážnejších a najzrozumiteľnejších priorít slovenskej zahraničnej politiky a životných záujmov Slovenska je zostať v jadre Európskej únie a konštruktívne prispievať k jej budúcemu usporiadaniu. Takto je to zapísané v strategických dokumentoch štátu. Takto to často hovoríme. Na tom panovala zhoda niekoľkých vlád dlhodobo. Na tom je aj absolútna zhoda naprieč politickým spektrom všetkých rozhodujúcich politických síl. Tento záujem Slovenska presadzujem ako prezident v zahraničí aj u nás na Slovensku. A dnes aj v budúcnosti budem apelovať na to, aby sme mali tento záujem na mysli stále, aby sme ho presadzovali, opatrovali a pestovali, a aby sme mu nenadradzovali krátkodobé vnútropolitické ambície.
Preto chcem pri dnešnej príležitosti, aj vo vzťahu k téme môjho vystúpenia povedať dve veci.
Prvú považujem za samozrejmú, pretože ma k nej zaväzuje Ústava. Ako prezident a reprezentant Slovenskej republiky navonok považujem za svoju ústavnú aj osobnú zodpovednosť a povinnosť vystupovať aj dovnútra na strane záväzkov Slovenskej republiky, a ak treba ich aj pripomínať: Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Toto je naša povinnosť, zaväzuje rovnako prezidenta aj všetky orgány verejnej moci.
Druhá vec, ktorú chcem povedať a o ktorej som presvedčený - to je dôležitý záujem Slovenska na tom, aby sa nám podarilo čo najrýchlejšie zmazať nepriaznivý dojem, ktorý sme v doterajšom priebehu migračnej krízy zanechali vo väčšine Európy, teda aj u mnohých našich priateľov. A aby sme sa čo najskôr dostali z osamotenej pozície, v ktorej sme sa teraz ocitli a v ktorej nás takto vníma Európa.
Nemôže byť zahraničnopolitickým záujmom Slovenskej republiky povzbudzovať nepochopenie, ktoré predsa musíme registrovať všetci, ktorí sme dnes v tejto sále. Bez ohľadu na to, či ho považujeme za úplne nespravodlivé, alebo mu chceme a vieme aj porozumieť. Nie je pre Slovensko v skutočnosti ani výhodné, aby sme týmto spôsobom vstupovali do ďalších rokovaní a rozhodovaní, ktoré bude musieť Európa urobiť. Ak máme byť ako Únia efektívni, zostať jednotní a zvládnuť migračnú krízu. A považoval by som tiež za osobitne nešťastné, ak by sme o niekoľko mesiacov predsedali Európskej únii bez všeobecného presvedčenia našich partnerov, že slovenské srdce je na strane spoločnej Európy a náš charakter je k nej dôležitým príspevkom.
Vážená Národná rada. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Onedlho sa skončí vaše funkčné obdobie. Usudzujem, že veľká väčšina z vás sa bude uchádzať o znovuzvolenie v parlamentných voľbách na kandidátkach politických strán. To, akým spôsobom prebehne predvolebná kampaň, bude vašou odpoveďou, či sa stane u nás pravidlom, že vnútropolitické ambície vedia prehlušiť dlhodobé zahraničnopolitické záujmy Slovenska. Tak ako tu sme, myslím, že tomu aj veríme, že ide o najlepšie záujmy občanov. Dajme ľuďom na Slovensku dôvod, aby im nielen rozumeli, aby ich nielen potvrdili, ale aby sa s nimi stotožnili aj rozumom, aj srdcom.
Naša Európa - Európska únia - nie je bankomat. Nie je to jej hlavná myšlienka, ani jej zmysel a prínos. Zdá sa mi ale, že s výnimkou slávnostných príležitostí nevieme u nás v každodennej politickej diskusii povedať o Európskej únii pomaly jediné priaznivé slovo.Slovo Brusel je pomaly v domácej politickej diskusii už iba nadávkou a bruselskej byrokracii sa pripisujú aj rozhodnutia, ktoré v skutočnosti robia predstavitelia vlád členských štátov, vrátane tých našich. Pokúsme sa to utlmiť. Aby sme kvôli vnútropolitickým ambíciám nestrácali podporu verejnosti pre jednotnú Európu. Európska únia nie je problém, ale je riešenie. Aj pre nás, pre Slovensko.
Migračná kríza obrátila pozornosť Európy z východu na juh. My by sme však nemali zabúdať na naše ďalšie skutočné záujmy. S nádejou registrujeme, že na východe Ukrajiny prestali umierať ľudia a uplatňuje sa prímerie. Že dohody z Minska stále žijú. Ale neistota z vývoja za našou bezprostrednou hranicou a východnou hranicou Európskej únie zostala. A európsky orientovaný a životaschopný sused nie je iba právom občanov Ukrajiny, ale je aj skutočným slovenským záujmom.
Preto je aj proti slovenským záujmom napríklad projekt Nord Stream 2. Máme v tejto veci úplne rovnaký názor s predsedom vlády a dohodli sme sa, že hľadáme podporu u iných partnerov a členských krajín. Toto je príklad skutočného slovenského záujmu - a som presvedčený, že aj celoeurópskeho záujmu. A bol by som radšej, ak by v týchto dňoch a mesiacoch bolo Slovensko v takej pozícii, aby sme mohli v Európe pôsobiť silnejšie. Aby boli naše obavy a argumenty vnímané ako od krajiny, ktorá dokáže počúvať a porozumieť argumentom obavám tých, o ktorých záujem a podporu sa bude chcieť usilovať.
Situáciu na východ od nás ale spomínam aj preto, lebo ide o bezpečnosť Európy, a teda aj o bezpečnosť nás na Slovensku - teda o základnú úlohu každého štátu zabezpečiť svoju obranu a bezpečnosť svojich občanov. Nemyslím, že je múdre, ak dlhodobo podceňujeme nižšiu podporu verejnosti pre členstvo Slovenska v Severoatlantickej aliancii. Nemyslím, že je prezieravé podporovať vo verejnosti dojem, akoby to boli oni, a nie aj my. Ak relativizujeme alebo dokonca zatajujeme záväzky, ktoré sme dobrovoľne prijali. Akoby to bol niekto iný - oni -, kto nás núti, aby sme niečo robili. Ak vytvárame dojem, akoby boli naše bezpečnostné záruky nejaký náhradný hrubý kabát, ktorý zvesíme len vtedy, ak by k nám prišla veľmi tuhá zima - a pretože akurát k nám na Slovensko taká nepríde, tak o ňom nebudeme veľmi hovoriť.
Vážená Národná rada. Vnímam to tak, že rozdielne názory medzi vami - tu v parlamente aj medzi rozhodujúcimi politickými stranami - sú v otázkach zahraničnopolitických záujmov Slovenska v skutočnosti nepodstatné. Pretože v základných záujmoch existuje zhoda.
Preto by sme na záujmy našej krajiny nemali zabúdať pri žiadnej príležitosti, ani v mene vnútropolitických ambícii. Spochybňovanie miesta a záujmov Slovenska, kampane za zmenu kurzu Slovenska, ktoré sa objavujú, alebo dokonca politický extrémizmus sa budú cítiť iba viac povzbudené, ak ich cieľom a argumentom budeme priznávať kus pravdy. Alebo keď s nimi budeme taktizovať. A zvlášť dnes, keď do mnohých diskusií, ktoré vedieme - občania aj politici - významne vstupuje faktor informačnej vojny, ktorého objektom a cieľom je aj Slovensko a naši občania.
Chcem vás preto na záver môjho vystúpenia ešte raz požiadať, vážené panie poslankyne a páni poslanci, a prostredníctvom vás aj politické strany: Dajte ľuďom na Slovensku dôvod, aby zahraničnopolitickým a európskym záujmom Slovenska, aj záväzkom a prínosom, ktoré z toho vyplývajú, nielen rozumeli. Aby ich v parlamentných voľbách nielen potvrdili. Ale aby sa s nimi stotožnili. Aby im dôverovali. Aj rozumom, aj srdcom.
Ďakujem vám.