2016-6-16 Prezident Kiska vystúpil v parlamente so správou o stave republiky (1)
Prezident Kiska vystúpil v parlamente so správou o stave republiky
Pri príležitosti druhého výročia inaugurácie vystúpil prezident Andrej Kiska pred poslancami Národnej rady so správou o stave republiky. Venoval sa v nej predsedníctvu Slovenska v Rade Európskej únie, korupcii a nedôvere ľudí v štát, ale aj cieľom v zdravotníctve či školstve, ktoré by si mala vláda postaviť.
„Vystupujem pred vami v čase, keď už o niekoľko málo dní Slovensko prevezme predsedníctvo v Rade Európskej únie. Dnes žijeme v dobe, kedy vie byť akýkoľvek úspech, česť alebo povinnosť spochybnené. A keď mnohé veci prijímame ako samozrejmosť. Preto chcem začať moje dnešné vystúpenie pred vami práve touto témou.
Som presvedčený, že nadchádzajúce predsedníctvo Slovenska v Európskej únii je a bude výnimočnou správou o stave Slovenskej republiky v roku 2016. Je úspechom našej krajiny, ale aj čestnou povinnosťou a príležitosťou Slovenska.
Predsedníctvo je správou o stave našej republiky preto, lebo členstvo v Európskej únii dáva našej republike najsilnejšie politické a ekonomické postavenie, aké mohlo Slovensko dosiahnuť. Vďaka členstvu v Únii a samozrejme aj v Aliancii sa môžeme cítiť relatívne bezpečne. Vďaka nemu sme v Európe dokázali prekonať historické animozity a aj náš región strednej Európy je stabilnou a bezpečnou časťou sveta.
Preto naše členstvo v Európskej únii nemá žiadnu rozumnú alternatívu. A predstavy a návrhy, že Slovensko by mohlo fungovať – a lepšie — aj mimo Európskej únie, sú opakom vlastenectva a sú hazardérske. Hovorím o tom preto, lebo aj na Slovensku rastú nálady a podpora politických síl, ktoré chcú dosiahnuť rozpad Európskej únie. Rozpad architektúry mieru, spolupráce, spoločnej slobody a prosperity.
Naše predsedníctvo v Rade Európskej únie je výnimočnou správou o stave našej republiky aj preto, lebo naše členstvo nebolo a nikdy nebude samozrejmosťou. Dejiny sa neskončili pred 20 rokmi, keď Slovensko takmer vypadlo z procesu rozširovania EÚ. Dejiny sa neskončili ani pred 12 rokmi, keď sme vďaka rozumným rozhodnutiam našich občanov a ich zvolených reprezentantov, podpore susedov a významných krajín západnej Európy, dobehli zameškané a stali sa členom Únie.
Dejiny sa nekončia ani dnes, keď v jednej z krajín s napätím očakávame výsledky referenda o zotrvaní alebo vystúpení z Európskej únie. Hovorím o tom preto, lebo dopustiť podobnú neistotu v ďalších krajinách, osobitne v našom regióne strednej Európy, by znamenalo vrátiť sem riziká a hrozby minulosti. Hovorím o tom preto, lebo prispieť k súdržnosti Únie našou schopnosťou vyjednávať dobré kompromisy bude súčasťou povinnosti, ktorú o pár dní prevezmeme.
A to je ďalší dôvod, prečo považujem naše predsedníctvo v Rade Európskej únie za výnimočnú správu o stave Slovenskej republiky. Verím, že bude potvrdením, že Slovensko túto službu dokáže poskytnúť. Že preukážeme nielen schopnosť vyjednávať o vlastných záujmoch alebo spájať sa regionálne. Ale že Slovensko dokáže byť čestný, poctivý a úprimný sprostredkovateľ medzi krajinami a ich záujmami, v prospech celku. V prospech vyše 500 miliónov občanov Európskej únie. Najsilnejšej ekonomickej veľmoci na svete s najvyššími sociálnymi zárukami a službami pre svojich občanov. A skvelými ľudskými aj ekonomickými predpokladmi zvládnuť každý predstaviteľný problém a krízu.
Ruku na srdce: vedeli by si také čosi vôbec predstaviť naši starí rodičia? Alebo ešte donedávna naši rodičia?
Pokúsme sa preto rešpektovať, že najlepšou službou, ktorú môže Slovensko poskytnúť sebe a Európe v nasledujúcich šiestich mesiacoch, je práve pozícia čestného, poctivého a úprimného sprostredkovateľa. Netlačme Slovensko do vyhrotených a konfrontačných postojov, ktoré by túto našu povinnosť oslabili.
Povedal som to viackrát a dnes to zopakujem. Považujem za chybu, že sme zabudli v domácej politike povedať o Európskej únie čokoľvek priaznivé. Že sa v politických diskusiách stratil zmysel pre proporciu. Že takzvaný diktát Bruselu je viac prázdny politický slogan než odraz reality. Že sa pomaly nenájde nik, kto pripomenie, že podstatné rozhodnutia neprijímajú bruselskí úradníci, ale ľuďmi zvolení predstavitelia v Európskom parlamente a Rade Európskej únie. Že tieto rozhodnutia sú výsledkom demokratických hlasovaní, kompromisov a rokovaní, ktorým budú nasledujúcich 6 mesiacov predsedať zástupcovia Slovenska. A že chyby, ktoré sa dejú aj v bruselskej politike, určite nie sú častejšie ako chyby v našej domácej politike.
Podľa informácií, ktoré mám, Slovensko je dobre pripravené prevziať o niekoľko dní predsedníctvo v Rade Európskej únie. Je to výsledok práce našej profesionálnej diplomacie a bývalej vlády, na ktorú súčasná vláda nadviazala. Chcem sa všetkým poďakovať za doterajšie úsilie. Rovnako tak hlavnému mestu a jeho obyvateľom, pre ktorých bude znamenať predsedníctvo aj isté nepohodlie.
A dovoľte mi vysloviť jedno želanie. Verím, že ho môžem vysloviť v mene väčšiny občanov Slovenska: predstavme sa ako priateľskí hostitelia, uvážliví moderátori európskej diskusie a zanietení spolutvorcovia európskej jednoty.
Vážené dámy, vážení páni.
Pred rokom — pri prvej takejto príležitosti v mojom funkčnom období — som sľúbil založiť tradíciu prichádzať do Národnej rady každoročne v tomto júnovom čase. Tento rok sa tak deje relatívne krátko po parlamentných voľbách. V nich svoju správu o stave republiky vydali tí najdôležitejší — občania našej republiky.
Dnes nie je mojím zámerom túto ich správu dopĺňať, ani s ňou polemizovať. Máme krátko po vzniku novej vlády. To je vždy začiatok, ktorý by mal byť novým impulzom. Je priskoro hodnotiť veci. Rád by som sa však s vami podelil o niekoľko okruhov námetov, ktoré súvisia so stavom vecí u nás. A ktoré súvisia aj so správou o stave svojej republiky, ktorú napísali sami občania vo voľbách. Pretože tak ako vidím v súčasnej situácii neistotu a niekoľko významných rizík, vidím v nej aj príležitosti.
Tie riziká sú úplne očividné.
V parlamentných voľbách nezískal žiaden politický prúd dominantnú prevahu, ani nezískal dominantnú prevahu žiaden program alebo myšlienka. Namiesto nich významne posilnila nedôvera k politike a k politikom. A možno až hnev vo viacerých podobách. Niekedy aj krajnosť a extrém.
Preto si myslím, že súčasná vláda by sa nemala spoliehať na to, že k nej dnes neexistuje reálna politická alternatíva. Ale ani súčasná demokratická opozícia by sa nemala spoliehať na to, že ak vláda nebude úspešná, tak ju automaticky vymení. Takáto jednoduchá dvojčlenka dnes neplatí.
V skutočnosti situácia nie je dobrá. Štyria z piatich dospelých ľudí na Slovensku si myslia, že náš štát — Slovenskú republiku — ovláda zopár oligarchov. Dôvera ľudí v štát spadla na nové historické minimá. Chcem vážne varovať, že ak bude tento trend pokračovať, ak ľudia nedostanú dôvod, aby obnovili svoju dôveru v štát a jeho inštitúcie, po budúcich voľbách môže byť problematické, ak nie nemožné, zostaviť vládu z demokratických politických strán. Akýchkoľvek.
Zatiaľ čo za nedôveru v štát si môžeme predovšetkým my sami tu doma, tak nárast vplyvu rôznych konšpiračných teórii, spochybňovania vedeckých faktov a lživé kampane na internete a sociálnych sieťach nie sú výlučne domáceho pôvodu. A myslím si, že by vláda a štátne inštitúcie mali začať brať tento fenomén vážne, pretože dnes sa z toho stáva otázka bezpečnosti štátu. A nielen konštatovať, nielen analyzovať, ale aj aktívne konať.
Ako prezident sa držím zásady nevstupovať do sporov medzi vládou a opozíciou, nemám v úmysle vstupovať ani do sporov vo vnútri vládnej koalície. Akým je dnes napríklad koaličný spor o koncesionárske poplatky. Som ale presvedčený, že aj v súvislosti s fenoménom, o ktorom hovorím, napríklad potrebujeme silné a nezávislé aj odvážne verejnoprávne médiá. A preto vás prosím, apelujem, aby sa nestali predmetom politického zápasu.
Preto využívam túto príležitosť a žiadam vás, aby ste rešpektovali a posilňovali nezávislosť verejnoprávnych médií - a verejnoprávne médiá a ich zamestnancov vyzývam, aby sa nepoddali tlaku, aby boli pozorní a aby plnili svoju spoločenskú úlohu. Pomôcť ľuďom, aby boli informovanejší.
V týchto dňoch je opäť najhorúcejšou témou korupcia. Od prezidenta sa očakáva, že aj pri tomto probléme bude situáciu na politickej scéne a v spoločnosti upokojovať — ale ľudia už takmer neveria akémukoľvek prísľubu, keď ich niekto upokojuje.
Od prezidenta sa očakáva, že nebude vstupovať do politických sporov a hádok politických strán a dokonca v nich niekomu držať stranu — ale korupcia je téma a oblasť, ktorá je podstatná, v ktorej sa vedú politické spory a hádky neustále. Hovorím o čistote verejného života a o schopnosti štátu garantovať rovnosť všetkých ľudí pred zákonom.
Myslím, že v kontexte kauzy, ktorá je dnes politickou témou číslo jeden, nemôžem parlamentu, vláde ani politickým stranám poskytnúť žiadnu radu, ktorú nepoznáte. Ale chcem zdôrazniť, že ak má Slovensko takto pokračovať ďalej, bude to mať veľmi vážne následky.
Asi niet osoby, ktorá by uverila príbehu, že niekto v kufríkoch priniesol 12 miliónov eur v hotovosti. Napriek tomu do dnešného dňa nemáme zmysluplnú odpoveď. Koľko občanov si podľa vás myslí, že orgány činné v trestnom konaní a daňové orgány nepodliehajú žiadnym tlakom — politickým ani iným, a sú absolútne nezávislé? A že sa na ich prácu dá spoľahnúť?
Predstavte si, že sa daňové orgány alebo orgány činné v trestnom konaní dopracujú k nejakému výsledku o dva, o tri alebo o päť rokov. Akémukoľvek. Posilní to dôveru v právny štát dnes, o mesiac, alebo do roka?
Netreba sa preto čudovať otázkam ľudí: Máme skutočne nezávislú políciu, inšpekciu či prokuratúru? Ak áno, spoločnosť očakáva výsledky. A reálne, pochopiteľné vysvetlenie neobjasnených káuz.
So závisťou sa pozeráme na okolité štáty, napríklad na Rumunsko, kde od posledných parlamentných volieb bolo v súvislosti s korupciou celkovo obžalovaných, stíhaných a odsúdených viac ako 1500 osôb - vrátane popredných politikov, za uplácanie sudcov bol odsúdený jeden z najbohatších podnikateľov v krajine a prokuratúra obvinila 77 lekárov z brania úplatkov.
Podozrenia z korupcie a klientelizmu vo vysokej politike sú témou, ktorá vyvoláva najväčšie vášne a politické spory a roky priťahuje pozornosť médií. Žiaľ, deklarovaná politická dôležitosť tejto témy je v príkrom rozpore s tým, čo by sme mohli označiť za uspokojivé výsledky. Kauzy sa vlečú roky a dostratena. Tento rozpor je nevysvetliteľný, nepochopiteľný a neudržateľný.
V lepšom prípade je jediným výsledkom vyvodenie akej-takej politickej zodpovednosti, ktoré však nemá byť koncom, ale začiatkom hľadania spravodlivosti a pravdy o vyslovených podozreniach. Vyvodenie politickej zodpovednosti nie je riešením žiadnej kauzy, ale len obyčajným gestom slušnosti, ktoré má upokojiť verejnosť a umožniť zodpovedným inštitúciám pracovať.
Takto to funguje v krajinách s normálnym systémom spravodlivosti a kultúrou slušnosti v politike. Nie však na Slovensku. Naši občania sú namiesto toho konfrontovaní s nepodarenou reality šou, v ktorej môžu najviac tak tipovať, či niekto odstúpi, alebo neodstúpi. A v ktorej si majú vybrať, akým neúplným informáciám a politickým deklaráciám uveria. Toto je druh viery a dôvery, ktorú už jednoducho nemôžeme od ľudí na Slovensku žiadať.
Jediným výsledkom je nedôvera v politiku, štát a jeho schopnosť zabezpečiť elementárnu spravodlivosť a čistotu verejného života. Nesmieme sa hnevať na ľudí, keď už nepočúvajú ani rozumné vysvetlenia. Aj rozumní a mierni ľudia sú už jednoducho veľmi nahnevaní - a rozumná politika toto dokáže aj pochopiť, aj sa podľa toho rozumne zachovať.
Chcem vás — poslancov, vládu, politické strany — požiadať: Hľadajte urýchlene také inštitucionálne a politické riešenie, ktoré konečne poskytne ľuďom skutočnú nádej, vieru a sebavedomie. Nádej, vieru a sebavedomie, že je prakticky vylúčené, aby sa ešte niekedy politika zamiešala do daňových a policajných úradov — a že už žiadne porušenie zákona nezostane nevyšetrené a nepotrestané.
Musím sa na tomto mieste vyjadriť aj k téme nárastu politického extrémizmu a neonacizmu. Súčasnú situáciu považujem viac za príležitosť, než za dôvod na neprimerané obavy. V prípade, ak túto príležitosť využijeme.
Čo to znamená? Podľa môjho názoru to znamená nulovú toleranciu k prejavom extrémizmu a neonacizmu. Na ulici, na internete, na športoviskách, kdekoľvek. Podľa môjho názoru to znamená, že štát sebavedomo zakročí proti každému, kto sa pokúša nahrádzať jeho úlohu pri zabezpečovaní poriadku.
Chcem v tejto súvislosti navrhnúť, aby sa sme sa pokúsili prekročiť stále prevažne oficiálny ráz každoročných osláv Slovenského národného povstania. Už je správny čas, aby sme si mohli trúfnuť doplniť oficiálne oslavy SNP pri pamätníkoch aj netradičnými formami, ktoré túto skutočne hrdinskú demokratickú kapitolu nášho národa spravia príťažlivou a hodnou obdivu pre ľudí všetkých generácií.
Aby sme pri tejto príležitosti poslali do kúta neonacizmus, antisemitizmus, rasizmus, popieranie holokaustu a relativizáciu zločinov proti ľudskosti. Na ktorých sa bohužiaľ podieľala aj časť nášho národa.
Vážené dámy, vážení páni. Ďalším okruhom, o ktorom sa chcem zmieniť, sú prioritné politiky štátu. Ak si spomenieme, akým spôsobom a čom sa u nás diskutovalo pred rokom, potom sme sa posunuli správnym smerom. Aj na základe programu novej vlády sa mi zdá, že sa už nemusíme presviedčať o tom, že zdravotníctvo máme v kríze a školstvo potrebuje zásadné podnety a reformy.
Dnes ľudí na Slovensku už oprávnene ani nezaujímajú nástroje, ktorými chceme dosiahnuť nejaké ciele. Chcú vidieť reálne výsledky. Dovoľte mi povedať aspoň tri takéto ciele, ktoré by podľa môjho názoru mali byť bezpodmienečným cieľom a záväzkom do štyroch rokov.
V zdravotníctve. Po prvé, aby ľudia na každom mieste na Slovensku, bez ohľadu na sociálne postavenie a miesto bydliska, mali na rovnakú diagnózu predpísané a garantované rovnaké diagnostické a liečebné postupy. Rovnaké podozrenie — rovnako včasná diagnostika. Rovnaká diagnóza — rovnaká liečba. Garancia pre pacienta, povinnosť a záruka pre lekára.
Po druhé, musí byť cieľom, aby ľudia nepociťovali hendikep znevýhodnenia v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Hovorím o pacientoch, ktorí do iných miest ešte skoro ráno za tmy dochádzajú k lekárom, aby sa tam dočkali poradia a niekedy sa aj nedočkajú. A to nehovorím len o Krupine alebo Kremnici, ktoré som navštívil nedávno, takýchto miest a dediniek je na Slovensku mnoho.
